Mozog človeka, najzložitejšia štruktúra vesmíru

mozog

Človek, ako jediný  tvor na tejto planéte má vďaka rozsiahlym kôrovým oblastiam čelových lalokov schopnosť plánovať, organizovať, predvídať, byť motivovaný, mať ambície. Nekoná len reflexne, pudovo, ale premyslene, plánovito.

Dokáže sa načas vzdať toho, čo ho uspokojuje v záujme vyšších a dlhodobejších cieľov. Mozgová kôra dospelého človeka sa brázdi jedinečným spôsobom u každého z nás, aby sa „zmestila“ do lebky. Mozgovú kôru pokladáme za sídlo ľudského procesu poznávania a myslenia. Bez nej by sme boli slepí, hluchí, neschopní akéhokoľvek vôľou riadeného pohybu a nepovedali by sme žiadnu súvislú vetu.

Vývin ľudského mozgu, jeho stavbu, umiestnenie a usporiadanie mozgových buniek, riadia gény, ktoré tvoria biologickú bázu individuálnych schopností každého z nás. Preto mnoho schopností a osobnostných čŕt dedíme po našich predkoch rovnako, ako dedíme farbu očí alebo stavbu tela. Mozgové bunky – neuróny ako výkonné jednotky mentálnej činnosti sa vyvíjajú od veľmi včasného embryonálneho štádia, už v štvrtom týždni života embrya sa tvoria rýchlosťou štvrť milióna buniek za jednu minútu. Okolo polovice gravidity má dieťa vytvorené všetky neuróny, ktoré v ďalšom období dozrievajú a presúvajú sa na miesta, kde budú vykonávať svoje poslanie, napríklad do mozgovej kôry záhlavných lalokov, kde analyzujeme zrakové podnety. Tu vytvárajú spojenia s inými neurónmi a organizujú sa do neurónových okruhov.

Narodíme sa s oveľa väčším počtom mozgových buniek ako potrebujeme.

Až „okresávaním“  toho, čo je navyše, sa však vytvára jedinečná osobnosť každého z nás. Genetický základ je pod ustavičným vplyvom prostredia a informačných vstupov, ktoré v skutočnosti formujú neurónové siete a menia ich aktivitu aj efektivitu.  Prostredie teda  modifikuje genetický základ a robí z nás jedinečné bytosti s unikátnou mozgovou výstavbou a jedinečnými osobnostnými charakteristikami aj mentálnymi schopnosťami. Zvláštna je skutočnosť, že tak ako precízne sa riadi vytváranie nervových buniek – neurogenéza, s takou istou precíznosťou sa riadi ich zánik – apoptóza,  a aj  vytváranie spojov medzi nervovými bunkami –  synaptogenéza. Je veľmi dôležité, aby počas vývinu mozgu sme génmi predpripravené mozgové spojenia používali. V praxi to znamená mať podnetné prostredie a dávať mozgovým bunkám veľa impulzov, ktoré podnecujú vznik spojení  komunikáciu medzi nervovými bunkami.

Okrem génov a vonkajších vplyvov sa na vývine mozgu podieľajú vnútorné biochemické faktory – hormóny, mediátory a neuromodulátory, pod vplyvom ktorých sa mení  pozornosť, koncentrácia, nálada a tým aj schopnosť vnímať, učiť sa. Neuroveda venuje pozornosť aj pohlavným hormónom. Tieto okrem toho, že riadia telesný vývin ľudí mužským a ženským smerom, organizujú výstavbu mozgu chlapcov a dievčat dávno pred narodením, aby boli ich mozgové štruktúry pripravené pod vplyvom meniacich sa hladín hormónov v puberte zabezpečiť pohlavne rozdielne správanie a myslenie.

Kde sídli inteligencia človeka?

Nepochybne je základom inteligencie činnosť nervových buniek, ich kritický počet – hustota nervových buniek v určitých oblastiach a počet neurónových spojení a ich efektivita. Pozornosť neurovedcov sa sústreďuje na výskum pracovných buniek nervovej sústavy, t.j. neurónov a ich výbežkov, ktoré zabezpečujú spojenie medzi bunkami. Niektorí odborníci však upozorňujú na gliové bunky, ktoré vypĺňajú v mozgu priestor medzi neurónmi, a nazývajú ich „spiacimi gigantmi“. Predpokladajú, že gliové bunky majú oveľa väčší podiel na prenose informácií v mozgu ako je doteraz známe.

Počet gliových buniek na neurón bol v mozgu hlodavcov chovaných v podnetovo obohatenom prostredí bol v experimentoch vyšší ako u zvierat v prázdnych klietkach. O úlohe gliových buniek vypovedá aj zistenie, ku ktorému prišiel tím profesorky Marian Diamond z USA, ktorá mala možnosť získať vzorky mozgu Alberta Einsteina. Pri hodnotení počtu gliových buniek na jeden neurón v štyroch oblastiach (parietálna mozgová kôra vpravo a vľavo, frontálna mozgová kôra vpravo a vľavo) Einsteinovho mozgu v porovnaní  s rovnakými oblasťami mozgov jedenástich mužov rovnakého veku ako Einstein sa u génia v ľavej parietálnej oblasti zistilo viac gliových buniek na neurón.

Mozog je najzložitejšia doteraz poznaná štruktúra. Poznávanie mozgu je o to zložitejšie, že prostriedkom poznania je ľudský mozog sám a je otázne, či nám „dovolí“ odhaliť všetky svoje tajomstvá.

Doc. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD.