PhDr. Karol Pieta, DrSc., Archeologický ústav SAV
Archeológia pre spoločnosť. Staršie dejiny bez pozlátka a predsudkov
Minulosť a najmä dávne časy spojené s nami a s naším okolím majú svoju neodškriepiteľnú príťažlivosť a spoločenskú hodnotu. Ľudí zaujímajú ich korene, radi pátrajú po pôvode ich rodu a sú zvedaví na počiatky vlastného národa i svojej krajiny. Stále populárnejšie sú knihy o pôvode človeka a prepisovanie histórie i výskum migrácií historických populácií prostredníctvom archaickej DNA. So vzostupom vzdelanosti stúpa aj túžba po sebapoznaní, stúpa aj popularita a spoločenské uznanie archeológie. Romantické náhodné objavy dnes striedajú rovnako vzrušujúce prevratné nové poznatky ako výsledok zložitej súhry „orchestra“ vedcov rôznych disciplín a štúdium prehistórie v tomto smere objavuje stále nové a nové možnosti. Jej základným cieľom zostáva zasvätené spoznávanie dávnej spoločnosti a vývoj jej dejín vlastnými metódami, ktoré vychádzajú z pozostatkov dobovej materiálnej kultúry a jej výpovede.
Časová os ako základný predpoklad spoznávania vývojového procesu sa dnes neurčuje len porovnávaním vývojových zmien sídiel, artefaktov a ich estetických či funkčných prejavov, ale najmä pomocou prírodovedných metód, stanovujúcich absolútny vek predmetov či stavieb napríklad pomocou rádiokarbónového či dendrologického datovania.
Do procesu poznania človeka ako jedinca z pohľadu archeológie dnes popri antropológii vstupujú aj ďalšie prírodovedné odbory a metódy. Analýzy izotopov ťažkých kovov, najmä stroncia pomáhajú nielen preverovať pôvod súčasných potravín na trhu, ale dokážu aj sledovať pôvod a mobilitu ľudských jedincov v dávnych časoch. Medzi nové zázraky výskumu starých spoločenstiev patria aj údaje o ich stravovacích zvyklostiach a výžive, získané analýzami izotópov uhlíka a dusíka z ľudských pozostatkov. Tieto neodškriepiteľné údaje prinášajú celkom nové pohľady na život príslušníkov starých civilizácií a pomáhajú búrať mýty, zakorenené v spoločnosti, ale často aj vo vedcoch samých. Archeologické výskumy umožňujú taktiež spoznať zdravotný stav obyvateľstva v jednotlivých obdobiach a regiónoch, ako aj skladbu potravy a zdroje či príčiny ekonomického rastu-stagnácie-pádu jednotlivých spoločenstiev. Moderné technológie a vedecké poznatky zásadne menia pohľady na migráciu a akulturáciu, ktorá má často priame prepojenie aj na klimatické zmeny, stav prírodného prostredia, prípadne dostupné či chýbajúce surovinové zdroje či možnosti obživy.
Zvláštnou kapitolou moderného archeologického výskumu je spoznávanie ľudskej minulosti s dôrazom na úlohu človeka ako aktívneho tvorcu so všetkými jeho pozitívnymi aj negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Na základe botanických, zoologických či palinologických poznatkov z archeologických výskumov je možné rekonštruovať pôvodné ekosystémy, ale aj zásahy človeka do pôvodnej prírody. Okrem priamych dopadov poľnohospodárstva a rozširovania či redukcie osídlenia k nim patria aj rozsiahle odlesnenia za účelom získavania dreva ako hlavného média dobového stavebníctva a tepelnej energie, a tiež banská činnosť a jej dôsledky. Archeologické pramene zároveň pomáhajú spresniť interakcie človeka a prírody v rámci adaptácie na klimatické zmeny, ako aj dopady krátkodobých klimatických výkyvov na vývoj spoločnosti. V tomto výskume sú nezastupiteľné aj prieskumné terénne metódy, ako je letecké snímkovanie, geofyzikálne meranie a skenovanie zemského povrchu systémom LIDAR.
K významným cieľom modernej archeológie patrí aj skúmanie starých a väčšinou už zabudnutých techník a technológií v staviteľstve, poľnohospodárstve a remeslách, čo je náplňou pracovných experimentov na terénnych výskumoch, v laboratóriách i v priestoroch archeologických múzeí v prírode. Programy dokumentovaných terénnych pokusov a testovanie nálezov v moderných laboratórnych podmienkach často menia doterajšie predstavy o časovej i skúsenostnej náročnosti používaných výrobných postupov a spresňujú zistenia o pôvode výrobkov a cestách šírenia technologických informácií.
Archeologická veda ako súčasť základného výskumu najmä v prostredí SAV dlhodobo venuje pozornosť sprístupňovaniu získaných výsledkov pre verejnosť a ich aplikácii do praxe. V tomto smere ide o propagáciu vlastnú výsledkov výskumov cestou médií, prednášok a výstav. Vysoký podiel na našej práci má spoločenská objednávka z prostredia samospráv a exekutívy, vyvolaná aktuálnymi požiadavkami kultúrneho turizmu a záchrany archeologického i historického kultúrneho dedičstva. Ako najúčinnejšie riešenie sa ukazuje sprístupňovanie najvýznamnejších lokalít formou pamiatkovej úpravy, ale aj budovanie archeoskanzenov ako kultúrne i ekonomicky dôležitých foriem vzdelávania, osvety i zábavy. Nekonvenčnými centrami poznávania našej minulosti v prostredí moderného vedeckého výskumu sa stali známe archeologické lokality Liptovská Mara, Nitra alebo Bojná. Tieto z výskumného hľadiska stále živé objekty spolu s ďalšími projektmi vykopávok pre vedecké účely slúžia aj ako medzinárodné letné školy archeológie a strediská praktickej výučby terénnej praxe pre študentov vysokých škôl.
Výskumná téma (VT 7) „Naše (stredo)európske korene“ v strednodobom pláne ponúka kolegom vedcom i zainteresovanej verejnosti viacero námetov, ktoré zrozumiteľnou rečou priblížia príťažlivé problémy moderného prehistorického výskumu. K nim patria nasledujúce tematické okruhy:
- model multidisciplinárneho výskumného projektu (spolupráca troch popredných nemeckých pracovísk s Archeologickým ústavom SAV na výskume vo Vrábľoch)
- aktuálne problémy skúmania prítomnosti najstarších etník na Slovensku (keltské svätyne, vojenské tábory Marka Aurélia, sídla a hroby germánskych kniežat)
- Človek a životné prostredie – sonda do minulosti
- Kolapsy v dejinách a ich stopy v historickej krajine
- Počiatky národných dejín (príchod Slovanov, veľkomoravské centrá, počiatky kresťanstva)
- Hrady Slovenska a ich výskum
- Vznik Uhorského štátu z pohľadu archeológie.
- Spoznávajme staré technológie
Tieto a im podobné námety riešitelia výskumnej témy z Archeologického ústavu SAV predložia ako príspevok k tak potrebnému a žiadanému projektu Otvorenej akadémie.
Galéria
Obr. 1 – Bojná, slovanské hradisko: detailný výskum opevnenia je zároveň
prípravou budúcej prezentácie opevnenia pre verejnosť
Obr. 2 – Poprad – Matejovce, kniežacia hrobka z konca 4. storočia po Kr. Európsky
významný nález s vysokým vedeckým i spoločenským potenciálom
Obr. 3 – Poprad – Matejovce, dokumentácia unikátne zachovalej hrobovej
architektúry a jej obsahu slúži pre pripravovanú expozíciu hrobky
v Podtatranskom múzeu v Poprade
Obr. 4 – Letecké skenovanie zemského povrchu odhaľuje a presne zameriava
mnohé aktivity dávnej ľudskej činnosti (zlatonosný revír pri obci Zlatníky, okr. Bánovce nad Bebravou)
Obr. 5 – Využívanie mechanizovaných geofyzikálnych systémov
umožňuje veľkoplošnú evidenciu archeologických nálezísk
Obr. 6 – Práca geofyzika s radarom
Obr. 7-9 – Staré technologické postupy v kováčstve, hrnčiarstve či
v staviteľstve sa preverujú pomocou dokumentovaných experimentov
Obr. 10 – Archeologické múzeá v prírode sú pre verejnosť príťažlivými objektmi spoznávania histórie a
dobového spôsobu života. Pre odborníkov slúžia na overovanie starých technológií, životného štýlu a
vplyvu na životné prostredie (Archeoskanzen AÚ SAV Nitra-Kasárne)
Obr. 11 – Hrad Nitra, miesto s mimoriadnou históriou a vysokou návštevnosťou,
je príkladom modelovej spolupráce výskumníkov (AÚ SAV) a vlastníka pamiatky