VT 5: Kreativita, racionalita, emocionalita

PhDr. Jana Kuzmíková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV

Zdrojom ľudskej tvorivosti je bežná, každodenná kognícia, ktorá nie je len automatická, ale je nekonečne experimentujúca. Väčšina procesov, ktoré sú späté s tvorivosťou, racionálnosťou a emocionálnosťou, prebieha nevedome; do vedomia prenikne len ich malá časť. Keďže tvorivosť je potenciálom každého jedného človeka, má odhaľovanie tvorivých procesov, fungovania vedomia a nevedomia pri tvorivých výkonoch v ich individuálnych aj skupinových prejavoch nepochybný spoločenský význam. Poznávanie ľudskej mysle si vyžaduje širokú spoluprácu rôznych vedných disciplín, aby bolo možné uchopiť kognitívno-emocionálne procesy neredukovane naprieč biológiou, neurofyziológiou, medicínou, psychológiou, antropológiou, výskumom umelej inteligencie cez ich sociálne, kultúrne, umelecké a iné uplatňovanie a modifikovanie až po kritické filozofické reflektovanie a modelovanie.

Ak sa pýtame, na akých základoch sa buduje všeobecná, každodenná tvorivosť jednotlivca, ale napríklad aj vedecká a umelecká inovatívnosť, nemožno obísť metaforické procesy. Kognitívna veda argumentuje, že tvorivé kognitívne procesy sú predovšetkým metaforické procesy. Od tzv. vtelesnených obrazových schém (napríklad „viac je hore“) a konceptuálnych metafor („šťastie je hore“) sa následne odvíja abstraktné, komplexné myslenie. Vzniká premietnutím modelov zo základnej domény skúsenosti, ktoré sú fyzickej či sociálnej povahy, na štruktúry v iných doménach (napríklad metafora „potrubia“ premieta vedomosti o prenášaní predmetov v nádobách na vedomosti o komunikácii ako prenášaní myšlienok v slovách). Abstraktné pojmové štruktúry sú teda významuplné nepriamo. S takýmto poňatím významu sa potom dá charakterizovať: prostredníctvom významu chápanie, prostredníctvom chápania pravdivosť, prostredníctvom pravdivosti a chápania poznanie a napokon objektivita je charakterizovaná prostredníctvom porozumenia tomu, ako rozumieme a chápeme.

Skúsenosti fyzickej a sociálnej povahy a spôsoby, akými používame imaginatívne mechanizmy (metaforu, metonymiu a obrazotvornosť) zakladajú paradigmu celého ľudského uvažovania a spracúvania informácií. Vhodným materiálom na skúmanie tvorivosti je umenie, pretože obrazotvornosť sa v ňom koncentruje, čím sa výraznejšie vyjavuje aj metaforická forma, štruktúra, funkcia a účinky. Výskum týchto procesov významne postupuje v transdisciplinárnej oblasti digital humanities.

Tvorivosť súvisí s tým, že pri metaforických procesoch vznikajú aj originálne, emergentné (angl. emergence = vynoriť sa, nečakane sa objaviť) významy a idey. Viac vyvolaných emergentných významov spôsobuje bohatšiu interpretáciu istého javu, viac nových pohľadov a prístupov k problému. Faktor emergentnosti pomáha objasňovať aj rozdiely medzi racionálnou a intuitívnou kogníciou. Zisťujeme, že mnohé poznatky kognitívnej vedy sú kontraintuitívne, to znamená, že odporujú hlboko vžitým náhľadom a uznávaným postupom. Môžeme napríklad argumentovať, že popri školskom vyučovaní žiakov analytickému a kritickému čítaniu (racionálna zložka recepcie), treba venovať primeraný priestor aj analyticky nezaťaženému, spontánnemu čítaniu umeleckej literatúry (emocionálna zložka recepcie), pretože čítanie pre radosť povzbudzuje empatiu čitateľa a podporuje medziľudskú komunikáciu. Je dôležité rozvíjať prácu s emóciami, empatiu a schopnosť tolerancie vo výchove nastupujúcich generácií, zžitých s virtuálnou realitou.

V súčasných okolnostiach neraz pozorujeme, že emocionálnosť, ale i kritická racionalita zlyháva, preto interdisciplinárne overené výsledky výskumu tvorivosti poskytujú  priame argumenty smerom k verejnosti i štátnej správe (rozhodovanie o politických a spoločenských otázkach, hodnotách a prioritách ako aj vzdelávacích cieľoch a školských osnovách).