VT 6: Adaptačné procesy v kontexte civilizačných zmien

doc. Ing. Juraj Sipko, PhD., Ekonomický ústav SAV

Adaptačné procesy v kontexte civilizačných zmien

Charakteristickou črtou súčasného vývoja civilizácie je vzájomné prepojenie a pokračujúce spájanie jednotlivých systémov, subsystémov a subjektov. V novodobých dejinách zatiaľ nikdy neboli ponúknuté také vymoženosti vedecko-technických poznatkov pre ľudstvo, ako sú v súčasnosti. Na druhej strane, civilizácia nikdy nebola vystavená takým podstatným a ďalekosiahlym zmenám a nepredvídateľným hrozbám a katastrofám, ako je v súčasnosti. Preto vzniká základná otázka, ako zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť života na planéte. Na zabezpečenie dlhodobého a perspektívneho vývoja spoločnosti bude potrebne vytvoriť nový konzistentný model. Tento model by mal byť výsledkom kombinácie ekonomického rozvoja vo vzájomnej symbióze so sociálnou inklúziou a ochranou životného prostredia.

Svetová finančná kríza a finančná globalizácia viedli k bezprecedentnému prehĺbeniu disparít v prerozdeľovaní disponibilných príjmov. Výsledky procesu globalizácie by mali byť spravodlivo rozdeľované medzi všetkých zúčastnených v tomto procese. Nerovnomerné a nespravodlivé prerozdeľovanie finančných zdrojov viedlo nielen k disparite disponibilných príjmov, ale aj k narastaniu chudoby. Disparita príjmov či zdrojov, to nie sú len peniaze. Sú to aj reálne možnosti pre skupinu obyvateľov s nízkym príjmami, ktorá nemá rovnaký prístup k základným životným potrebám, napríklad k zdravotníckym službám, vzdelaniu, je relatívne vylúčená zo sociálnej inklúzie, a to má ďalekosiahle dôsledky pre ďalší rozvoj celej spoločnosti. V tomto kontexte sú potrebné nové vecné a systémové opatrenia vrátane inštitútu progresívneho zdaňovania, odpočítateľnej položky pre najmenej zarábajúcich, ako aj riešenie otázky odlevu kapitálu do daňových rajov, čo je jednou z nutných podmienok na ceste k dlhodobo udržateľnému rastu spoločnosti ako celku.

Bezprecedentný technologický vývoj výraznou mierou ovplyvní všetky odvetvia národného hospodárstva, ako aj sociálno-ekonomický vývoj v spoločnosti. Umelá inteligencia, robotizácia, digitalizácia a 4. priemyselná revolúcia budú viesť k zásadným zmenám na trhu práce, v daňových systémoch, v systéme celoživotného vzdelávania, ako aj k zmenám celého sociálno-ekonomického systému. Výsledkom bude vzájomné prepájanie kognitívnej robotickej výroby, nových materiálov, senzorických systémov, informačných technológií, úložísk dát a pod. Informácie o výrobe tovarov a služieb búdu ovplyvňovať aj spotrebiteľov.

Otázky súvisiace so zmyslom a náplňou života, racionálne konanie človeka-výrobcu a človeka-spotrebiteľa je podmienkou hľadania novej a zásadnej rovnováhy s prírodou. Ide o otázky zmysluplnej existencie človeka a spoločnosti, o samo prežitie človeka. Nový prienik prírodných, technických a humanitných vied sa stáva imperatívom budúcnosti. Ak veda doteraz postupovala k čoraz väčšej parcialite (a detailom), síce tým obohatila ľudstvo/spoločnosť poznaním detailov, ale zaplatila za to stratou celkového obrazu.

V súčasnosti sa skúmanie sociálno-ekonomických javov a procesov stáva imperatívom interdisciplinarity, komplexnosti, poznania architektúry súvislostí týchto javov a procesov a nového chápania kategórie času. Technické/technologické zmeny prebiehajú nesmierne rýchlo, pričom vývoj človeka a spoločnosti sa stále viac oneskoruje. Predstava, že naše zaostávanie vyrieši technika a technológia, nie je správna. Technický rozvoj predstavuje len časť v procese vývoja, v ktorom kľúčovým je rozvoj človeka v spoločnosti. Toto poznanie by malo byť základom budúcej otvorenej vedy – otvorenej akadémie.