prof. PhDr. Emil Višňovský, CSc.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied
„Človek by mal žiť v záhrade… Zmyslom civilizácie by malo byť rozvinutie
ľudského potenciálu. Prečo teda nehľadáme harmóniu medzi prírodou a kultúrou?
Prečo nedosahujeme harmóniu vo svojom vnútri i medzi sebou navzájom?
Prečo neutvárame svoj svet ako záhradu?“
Človek je komplexná bytosť. V jeho živote sa prelínajú prírodné a sociokultúrne dimenzie. Ako prírodná bytosť existuje v zložitých kauzálnych interakciách s prírodným svetom, ako sociokultúrna bytosť existuje v nemenej zložitých transakciách s vlastným svetom kultúry. Médiom interakcií a transakcií človeka s oboma svetmi – prírodou i kultúrou – je konanie, koordinované sociálnym normami, hodnotami a významami. Súčasťou i formou konania je komunikácia, a jej médiom je jazyk. Vďaka jazyku môžeme človeka definovať aj ako „sebainterpretatívnu bytosť“, používajúcu jazyk na mnohoraké účely – od poznávacích cez umelecké až po politické a mocenské. V tom všetkom sa človek prejavuje ako mimoriadne kreatívna bytosť, utvárajúca svoj svet i seba samu. Pochopiť fenomén človeka v súčasnom svete, jeho „vzostupy i pády“, ambície i krízy je náročnejšie o to, že dynamika sociokultúrnych procesov sa v súčasnosti mimoriadne zrýchlila a nadobudla nové smery. V ich pozadí je fenomén technológie, ktorej radikálny rozvoj prináša netušené možnosti, ale aj riziká.
Tento vývoj, reflektovaný ako „posthumanizmus“ a „transhumanizmus“, vedie k potrebe nanovo klásť a riešiť otázku „čo znamená byť človekom?“ Jej riešenie vyžaduje skúmať to, čo sa tradične spája s ľudskou prirodzenosťou – racionalitu a emocionalitu. No takisto si to vyžaduje analýzu globálnych spoločenských a ekonomických zmien, ktoré významne zasahujú do charakteru života súčasného človeka.
Ciele
- Hľadať odpovede na otázku „Čo znamená byť človekom?“.
- Skúmať možnosti a riziká transhumanizmu, problém „vylepšovania človeka“ technológiami 21. storočia.
- Interpretačne uchopiť hodnoty a normy v živote človeka, špecifikovať spoločenské a jazykové normy a ich vplyv na jazykové (seba)vedomie a rečové správanie človeka.
- Pochopiť rozhodovanie človeka v zložitých životných a sociálnych situáciách.
- Analyzovať procesy a štruktúrne vzťahy tvorivosti, poznávania a racionality, ktoré zahŕňajú aj emocionalitu.
- Analyzovať vývinové trendy „industriálnej revolúcie 4.0“, jej vplyvy na ekonomiku a život človeka, preskúmať možnosti „humanizácie ekonomiky“.
Výskumné témy a subkoordinátori
- VT 1: Človek ako jazyková a hermeneutická bytosť
prof. PhDr. Juraj Dolník, DrSc., Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV - VT 2: Humanizmus, posthumanizmus, transhumanizmus
PhDr. Miroslav Popper, PhD., Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV - VT 3: Hodnoty a normy v koordinácii ľudského konania
prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., Filozofický ústav SAV - VT 4: Rozhodovanie človeka v prostredí vytvorenom ľuďmi
prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc., Centrum spoločenských a psychologických vied SAV - VT 5: Kreativita, racionalita, emocionalita
PhDr. Jana Kuzmíková, PhD., Ústav slovenskej literatúry SAV - VT 6: Adaptačné procesy v kontexte civilizačných zmien
doc. Ing. Juraj Sipko, PhD., Ekonomický ústav SAV
Zúčastnené pracoviská
- Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
- Centrum spoločenských a psychologických vied SAV
- Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
- Filozofický ústav SAV
- Ústav slovenskej literatúry SAV
- Ekonomický ústav SAV
Kooperujúce pracoviská
- Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava
- Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov
- Filozofická fakulta, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava
- Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
- Filozofická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice