VT 2: Pôvod, zloženie a vývoj Zeme

RNDr. Ján Madarás, PhD., Ústav vied o Zemi SAV

Zem sa sformovala zo slnečnej hmloviny asi pred 4567 miliónmi rokov. Najprv naša planéta mala len  niekoľko km v priemere (planetosimála), ale zrážkami viacerých malých planét sa postupne sformovala na Zem, ktoré teplom z rozkladu rádioaktívnych látok sa začalo vo vnútri taviť, ťažké prvky klesali do jadra, ľahšie ostali v plášti a v kôre. Asi po miliarde rokov začala Zem už fungovať ako ju poznáme dnes keď jej kôra je formovaná procesmi globálnej tektoniky, čiže pohybom litosférických dosiek plávajúcich na plastickej astenosfére. Zem sa stala dynamická planéta vnútri ktorej dochádza neustále k presúvaniu veľkých más plastických hmôt (pozri ilustračný obrázok). Jej kôra má hrúbku 30 až 60 km, plášť siaha do hĺbky asi 2900 km, jadro má polomer hrúbky 2080 km a celá Zem má na rovníku priemer 12756 km. Zem má hydrosféru pričom asi dve tretiny planéty pokrýva svetový oceán.  Súčasná atmosféra Zeme je už svojim zložením tretia v poradí. Tá prvá obsahovala len hélium a vodík, ku ktorej časom sa pridružili plyny, ktoré vychrlili početné vulkány. Pri postupnom chladnutí sa CO2 plyny z vulkánov rozpúšťali a v oceáne sa vytvorili prvé karbonáty. Tretia atmosféra pred 3 miliardami rokov obsahovala už aj kyslík, ktorý vyprodukovali prvé baktérie – cyanobaktérie. Časť kyslíka sa zmenil na ozón, ktorý začal Zem chrániť pred škodlivým žiarením čo pomohlo rozvoju života. K najväčšiemu rozkvetu života prišlo asi pred 500 miliónmi rokmi. Dôležitou súčasťou planéty napomáhajúce k rozvoju života sú pôdy. Geovedy plnia mnohé spoločenské úlohy ale najmä:

  1. Vysvetľujú aké procesy formovali horniny, kontinenty a oceány počas dlhej evolúcie Zeme lebo tieto poznatky sa základom pri vyhľadávaní ložísk nerastných a energetických surovín.
  2. Skúmajú evolúciu života na Zemi spolu s klimatickými zmenami v geologickej minulosti Zeme.