#109 Silvester Trnovec • Bol Móric Beňovský kráľom Madagaskaru?
Sloboda, rovnosť, bratstvo. Francúzsko sa hlásilo k ideálom rovnosti, no zároveň budovalo koloniálnu ríšu, v ktorej milióny ľudí nemali rovnaké práva. Ako tento rozpor vznikol a prečo jeho dôsledky pociťujeme dodnes? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV o tom hovorí historik a afrikanista Silvester Trnovec z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i.
Vzťahy oboch kontinentov sú oveľa staršie než kolonizácia v 19. storočí. Historik pripomína obchodné kontakty už v staroveku a následný rozvoj atlantického obchodného systému. Európske výrobky smerovali do Afriky, zotročení ľudia boli násilne prevážaní do Ameriky a produkty plantáží sa vracali do Európy. V 19. storočí sa k hospodárskym záujmom pridali imperialistické ambície a rasistické predstavy o údajnej nadradenosti európskej civilizácie.
Súperenie mocností vyvrcholilo Berlínskou konferenciou v rokoch 1884 – 1885. Afričania pritom nemali možnosť rozhodovať o osude vlastných území. Kolónie sa stali aj symbolom prestíže európskych štátov. Francúzsko svoju expanziu ospravedlňovalo takzvanou „civilizačnou misiou“ – presvedčením, že má právo či dokonca povinnosť šíriť vlastnú kultúru a hodnoty.
Historik sa v rozhovore vracia aj k nedávnej návšteve Maurícia. Na jeho príklade ukazuje, že zrušenie otroctva automaticky neodstránilo ekonomické a spoločenské nerovnosti. Bývalí vlastníci zotročených ľudí si vďaka kompenzáciám udržali významnú časť majetku a vplyvu, zatiaľ čo potomkovia zotročených zostali v znevýhodnenom postavení. „Ekonomické a rasové nerovnosti sú dodnes viditeľné,“ hovorí Trnovec. Zároveň upozorňuje, že o tejto minulosti sa v spoločnosti stále hovorí ťažko.
Slovenskú stopu v koloniálnych dejinách predstavuje Móric Beňovský. Jeho dobrodružný život sa v domácom prostredí spája najmä s titulom kráľa Madagaskaru. Afrikanista však pripomína, že Beňovský bol skutočnou historickou postavou, uhorským šľachticom, ktorý vstúpil do služieb francúzskeho kráľa a v roku 1774 prišiel na Madagaskar v rámci francúzskej misie. Jeho príbeh preto nemožno oddeliť od dobových obchodných a koloniálnych záujmov.
„To je asi taký najväčší mýtus, ktorý o ňom pretrváva,“ hovorí historik o predstave Beňovského ako kráľa Madagaskaru. Vysvetľuje, že pri hodnotení jeho pôsobenia nestačí čítať iba Beňovského životopis či pamäti: rovnako dôležité je pozrieť sa na udalosti z pohľadu dejín samotného Madagaskaru a jeho obyvateľov. Práve vtedy sa romantický obraz dobrodruha začína výrazne meniť.
Prečo sa európsky kolonializmus rozšíril práve v 19. storočí? Ako sa jeho následky premietajú do súčasnosti? A čo naozaj vieme o Móricovi Beňovskom? Odpovede ponúka nová epizóda Vedeckého podcastu SAV, ktorú moderuje Peter Boháč.
Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Rozhovor s Oľgou Pecháňovou si môžete vypočuť aj priamo cez prehrávač vložený na konci textu alebo sledovať epizódu na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Text a foto: Martin Bystriansky
