#81 Róbert Gáfrik • Indický sanskrit obdivoval aj Ľudovít Štúr
Upanišady považujeme za najstaršie dochované nábožensko-filozofické texty na svete a sú významnou súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Ich prvý preklad do slovenského jazyka však vychádza až v roku 2024. Toto monumentálne dielo preložil Róbert Gáfrik, riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., ktorý bol hosťom Vedeckého podcastu SAV. Epizódu moderoval Peter Boháč.
Slovenská kultúra sa dočkala výnimočného prínosu: prvého prekladu indických Upanišád do slovenčiny. Tento jedinečný vedecký a kultúrny počin vyzdvihol dokonca aj indický premiér Náréndra Módí. Knižná novinka Upanišady prináša prvý preklad desiatich tzv. hlavných staroindických upanišád zo sanskritského originálu do slovenčiny. „Upanišady sú filozofické texty, ktoré hľadajú odpovede na základné otázky poznania a bytia. Ich čítanie je ako dialóg s minulosťou, ktorý nás inšpiruje k lepšiemu pochopeniu seba aj sveta,“ priblížil v úvode podcastu Róbert Gáfrik a ako zaujímavosť uviedol, že v Indii vznikol veľmi sofistikovaný systém memorovania týchto textov, vďaka čomu sa zachovala ich autentická podoba až dodnes.
Tieto texty, datované do 7. až 5. storočia pred naším letopočtom, sú základom mnohých filozofických a náboženských systémov Indie. „Upanišady sú nielen filozofiou, ale aj literatúrou. Sú to diela na pomedzí rozjímania o živote a umeleckého prejavu,“ dodáva autor prekladu, ktorý zároveň zdôraznil, že preklad do slovenčiny bol náročným procesom. „Hľadal som ekvivalenty pre sanskritské pojmy, ako sú ‚átman‘ a ‚brahman‘. Niektoré výrazy nemajú priame preklady, preto zostávajú v pôvodnej podobe. Ide o koncepty, ktoré čitateľ musí objaviť postupne,“ dodal R. Gáfrik, ktorý na projekte pracoval päť rokov.
Rozhovor s Róbertom Gáfrikom poslucháčom približuje aj samotnú indickú gramatiku, ktorá na rozdiel od európskych jazykov vyniká svojou logickou štruktúrou. „Naša latinská abeceda, ABCD, nedáva žiadnu logiku, prečo sú hlásky zoradené tak, ako sú, zatiaľ čo sanskritská abeceda je premyslene usporiadaná, začína sa samohláskami, potom dvojhláskami a nakoniec spoluhláskami. Táto logická štruktúra uľahčuje štúdium jazyka a umožňuje jeho systematickú analýzu,“ zdôraznil R. Gáfrik.
Obdiv a inšpiráciu v sanskritskom jazyku nachádzala aj postava slovenského národného obrodenia Ľudovít Štúr. „Ľudovít Štúr bol naozaj nadšencom sanskritu. Dokonca sa ho začal učiť už ako samouk pred nástupom na štúdiá v Halle. Obdivoval jeho vedeckosť a abstraktné myslenie, ktoré dosiahli indickí gramatici. Sanskritská abeceda, ktorá je veľmi logická, sa mu veľmi páčila,“ uviedol R. Gáfrik
Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, na Spotify či na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Róbertom Gáfrikom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu. V prípade záujmu môžete rozhovor sledovať aj prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.
Spracovala: Katarína Gáliková
Foto: Matej Pok, Katarína Gáliková
Video: Matej Pok
