#90 Pavol Siman • Planéta si poradí, ľudstvo možno nie
V piatok 13. júna 2025 sa v Bratislave opäť uskutočnilo najväčšie popularizačné podujatie akadémie MY SME SAV. Súčasťou programu bolo aj nahrávanie Vedeckého podcastu SAV a záznam rozhovoru si môžete oddnes vypočuť aj vy. Hosťom Petra Boháča bol geológ a geochemik dr. Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., ktorý okrem iného vysvetlil aj to, ako v hlbinách Zeme vznikajú horniny, prečo je Slovensko geologickým unikátom a popísal pozoruhodný nález – jeden z najstarších minerálov v Európe, zirkón starý 3,3 miliardy rokov.
Geológ Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i. je známy nielen svojimi výskumami v oblasti migmatitov či geochemických cyklov, ale aj ako vášnivý zberateľ minerálov. V podcaste vysvetľuje, ako vznikajú horniny v hlbinách Zeme a prečo je Slovensko geologickým unikátom. „Ja to prirovnávam k vareniu krupicovej kaše – keď primiešate kakao a nedomiešate ho, vzniknú šlíry. A tie presne vidíme v migmatitoch. Je to znak toho, že sa niekde v hĺbke začalo tavenie minerálov a ľahšie hmoty sa snažili vystúpiť vyššie,“ hovorí o svojom výskume.
V rozhovore P. Siman vyzdvihol aj geologickú jedinečnosť Slovenska, ktorá je daná tým, že sa na jeho území stretávajú dve geologicky rozdielne časti Európy, stará a mladá. „Na Slovensku sa akoby stretli dve veľké geologické oblasti. Západné Karpaty, ktoré sa tiahnu pomaly od Viedne cez Bratislavu, Tatry až po Branisko sú pozostatkom starých, veľmi hlboko premenených hornín a žúl. Južné a východné časti krajiny zase patria do panónskeho priestoru – mladšieho, vulkanického a sedimentárneho,“ vysvetľuje geológ. Práve tento stret starého a nového robí zo Slovenska akúsi geologickú učebnicu. V jedinom území sa tu nachádzajú stovky miliónov rokov staré horniny aj mladé sopečné formácie, sedimenty, ktoré rozprávajú príbeh dávnych morí a stopy po alpínskych aj variských orogenézach – vrásneniach, ktoré tvarovali Európu. „To, čo by ste inde museli prejsť za týždne, tu uvidíte za dva dni. To je dar aj zodpovednosť. Slovensko je geologicky bohaté, ale zároveň veľmi citlivé na zásahy – napríklad pri ťažbe, výstavbe či urbanizácii,“ upozorňuje vedec.
Pavol Siman bol súčasťou kolektívu, ktorému sa v oblasti Veporika pri obci Beňuš, podarilo nájsť jeden z najstarších minerálov v Európe – zirkón starý 3,3 miliardy rokov. „Zirkón je drahokam, ale aj pamäťový nosič planéty. V jeho jadre sa ukrývajú informácie, ktoré nám dokážu povedať, kedy a ako hornina vznikla,“ doplnil svoje rozprávanie o pozoruhodné detaily geológ.
Pavol Siman v podcaste hovoril aj o zodpovednosti v kontexte klimatickej zmeny. Ako vedec, ktorý študuje geologickú históriu planéty, upozorňuje na to, že dnešné tempo zmien je bezprecedentné. Zatiaľ čo príroda mala v minulosti milióny rokov na to, aby si poradila s výkyvmi, dnes má zrazu len desaťročia. A to už nie je v súlade s prirodzeným kolobehom. „Planéta si poradí. Otázka je, či my to prežijeme. Ak chceme zachovať život, musíme jej pomôcť. A najmä sa prestať správať, akoby bol človek mimo prírody,“ zdôraznil P. Siman v závere rozhovoru.
Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Pavlom Simanom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu. Novinkou je možnosť sledovať rozhovor aj prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.
Text a foto: Katarína Gáliková
Video: Matej Pok
