#94 Michal Danko • Sneh v horách rozhoduje o tom, koľko vody bude v lete
Hory sú zásobárňou vody a tichým barometrom zmien, ktoré sa dejú v prírode. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV o tom rozpráva Michal Danko z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i., ktorý sa venuje výskumu horskej hydrológie, snehovej pokrývky a kolobehu vody v krajine. V rozhovore vysvetľuje, prečo voda z hôr rozhoduje o tom, ako sa nám žije v nížinách, aj ako klimatické zmeny menia jej dostupnosť. Epizódu nahratú v teréne, pri potoku Jablonec, ktorého povodie je výskumným laboratóriom hydrológov SAV, moderovala Monika Tináková.
Keď sa mení množstvo snehu, mení sa aj rytmus vody v krajine, koľko jej máme na jar, v lete či na jeseň. Vedecký tím, s ktorým Michal Danko spolupracuje, sleduje horské rieky, snehové mapy aj zrážky, aby dokázal lepšie pochopiť premeny slovenských hôr. Vďaka meraniam a modelom môžu vedci predvídať, aké dôsledky bude mať otepľovanie na zásoby vody, lesy a poľnohospodárstvo.
V úvode rozhovoru Michal Danko popísal akú cestu prejde dažďová kvapka alebo snehová vločka, keď sú na horách zrážky. „Keď prší, časť kvapiek sa zachytí na stromoch, časť vsiakne do pôdy a iná sa vydá na dlhú cestu podzemím, až kým sa opäť neobjaví v potoku,“ opisuje vedec proces, ktorý hydrológovia začínajú sledovať vždy v novembri. „Prvé sneženie v tejto oblasti začína práve v v tomto mesiaci a preto v novembri začína aj náš hydrologický rok,“ vysvetlil hydrológ, ktorý sleduje nielen to, ako voda do hôr prichádza, kam odteká, ale aj čo všetko prezrádza tento kolobeh počas rokov o stave klímy.
Už viac ako štyri desaťročia je Ústav hydrológie SAV, v. v. i., jediné pracovisko na Slovensku, ktoré sa venuje experimentálnemu výskumu horskej hydrológie. Vedci z Výskumnej základne pre horskú hydrológiu v Liptovskom Mikuláši sledujú dlhodobé trendy zrážok, snehu a vody v krajine, pričom niektoré merania majú viac než sto rokov.
„Dve posledné zimy boli úplne rozdielne. Jedna patrila k snehovo najbohatším a tá ďalšia už medzi najslabšie,“ priblížil Michal Danko údaje z posledných pozorovaní. Slabšia sezóna podľa neho nebola dôsledkom teplôt, ale mimoriadne nízkeho množstva zrážok. V pozorovanom regióne sa vedcom ukázal aj ďalší extrém. „Rok 2024 bol jeden z najteplejších, čo potvrdila aj Svetová meteorologická organizácia. Každý mesiac bol v tomto regióne teplejší oproti tridsaťročnému priemeru, február dokonca až o sedem stupňov,“ vysvetlil vedec, ktorý tiež priblížil, ako vyzerá práca výskumníkov v teréne.
Horský hydrológ vidí zmeny klímy nielen v číslach, ale aj v krajine samotnej. Tvrdí, že dopady otepľovania pociťujú aj lesy: „Smreky vo vyšších nadmorských výškach sú v strese a nebude sa im dariť tak, ako kedysi,“ upozornil a dodal, že voda, sneh a teplota sú prepojené v citlivej rovnováhe, ktorú je potrebné neustále sledovať, aby sme porozumeli, čo sa deje s našou krajinou.
Vedecký podcast SAV nájdete na platformách PodBean, Spotify, Apple Podcasts a na stránke podcasty.sme.sk. Rozhovor s Michalom Dankom si môžete vypočuť cez prehrávač vložený na konci textu alebo sledovať na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Spracovala: Katarína Gáliková
Foto a video: Matej Pok, Martin Bystriansky
