#98 Pavol Purgát • Strach z pavúkov je strach z neznámeho
Arachnológ Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., sa venuje výskumu pavúkov ako bioindikátorov stavu krajiny. V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV, ktorú moderoval Peter Boháč, vysvetľuje, prečo sa pavúkov bojíme, ako reagujú na klimatickú zmenu a prečo sú mokrade kľúčové pre biodiverzitu.
Keď sa povie pavúk, mnohí si predstavia hrozivo vyzerajúceho tvora. Podľa Pavla Purgata je však tento strach často skôr psychologický než racionálny. „Strach je jednou z najstarších a najsilnejších emócií ľudstva a najstarším druhom strachu je práve strach z neznámeho. A to sa do veľkej miery dá aplikovať aj na pavúky, pretože sú diametrálne odlišné od zvierat, ktoré sú nám blízke,“ vysvetľuje vedec.
Na Slovensku dnes poznáme viac ako tisíc druhov pavúkov. Naša krajina je podľa neho výnimočná tým, že leží na rozhraní karpatského a panónskeho bioregiónu. Aj preto tu nájdeme druhy, ktoré inde v strednej Európe chýbajú. Pavúky pritom nie sú len zaujímavým objektom výskumu, ale aj dôležitým ukazovateľom stavu ekosystémov. „Pavúky majú výborný bioindikačný význam – slúžia ako indikátory stavu krajiny,“ hovorí Purgat.
Osobitnú pozornosť venuje jeho tím mokradiam, ktoré patria medzi najbohatšie, ale zároveň najohrozenejšie biotopy v Európe. Výskum prebieha aj v revitalizovaných územiach, napríklad na toku Rudava na Záhorí. Cieľom je zistiť, či sa po obnove vodného režimu vracajú aj pôvodné spoločenstvá pavúkov.
Podcast sa dotýka aj klimatickej zmeny. Vedci už dnes pozorujú presun stredomorských druhov do našich zemepisných šírok, zatiaľ čo vysokohorské a špecializované druhy môžu byť ohrozené. Medializovaný prípad čiernej vdovy bol podľa Purgata skôr dôsledkom náhodného zavlečenia než prirodzeného šírenia. „Za 50 rokov nebol v Severnej Amerike ani jediný smrteľný prípad po uhryznutí čiernou vdovou,“ pripomína a dodáva, že panika nie je namieste.
Pavúky zohrávajú významnú úlohu aj v poľnohospodárstve. „V optimálnych podmienkach dokážu pavúky veľmi účinne suplovať použitie pesticídov a regulovať škodcov,“ zdôrazňuje vedec. Kľúčom je pestrosť krajiny – biopásy, lúčne porasty či menej intenzívne hospodárenie.
Ako sa hľadajú nové druhy? Ako prebieha výskum v teréne? A čo všetko prezradí obyčajný pavúk o stave našej krajiny? Odpovede ponúka nová epizóda Vedeckého podcastu SAV.
Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Rozhovor s Pavlom Purgatom si môžete vypočuť aj priamo cez prehrávač vložený na konci textu alebo sledovať epizódu na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
