Aktuality

Slovenská akadémia vied odštartovala novú, už piatu sériu svojich vedeckých podcastov. Najnovšia epizóda sa venovala holokaustu. O prenasledovaní židov na našom území, arizácii ich majetku a nakoniec ich násilnej deportácii z územia vtedajšieho slovenského štátu hovoril Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV, v. v. i., ktorý sa problematike holokaustu venuje dlhodobo. Podcast moderoval Peter Boháč.

V úvode historik J. Hlavinka definoval pojem holokaustu ako systematickú perzekúciu, ktorá vrcholí genocídou. Pripomenul, že na našom území ešte pre vznikom samostatného ľudáckeho štátu, sa už od jesene 1938 cielene realizovala protižidovská politika reprezentovaná Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. Vysvetlil, čo boli hlavné príčiny tohto postoja voči židovskej komunite. „HSĽS bola krajne pravicová strana s antisemitským programom a orientovaná na pravicového konzervatívneho katolíckeho slovenského voliča, ktorej hlavným bodom bola autonómia Slovenska,“ popisuje najväčšiu politickú stranu a jej ďalšie kroky po vzniku samostatného Slovenska, vrátane riešenia židovskej otázky. „Radikalizmus a antisemitizmus ľudákov bol v takej miere, že pristúpili na kroky, ktorý boli v tom čase protiústavné,“ zdôrazňuje historik činy HSĽS, najmä násilné vysťahovanie židov za hranice. Po vzniku slovenského štátu tak ľudáci veľmi rýchlo aplikovali protižidovské opatrenia do praxe. „Arizácia tiež umožnila prerozdeľovať si židovský majetok medzi ´seba´, resp. podporovateľov ľudákov,“ vysvetlil a doplnil, že práve arizácia je jednou z hlavných náplní slovenského holokaustu až do roku 1942. Zároveň charakterizuje tri etapy arizácie na Slovensku. Osobitne zdôrazní arizáciu podnikov, resp. firiem v prvej etape, ale aj vylučovanie židov z tzv. slobodných povolaní a konkretizuje všetky atribúty – od zhabania majetku, cez nový veľmi radikálny kódex až po novú definíciu žida. Druhá etapa obsahovala deportáciu desiatok tisíc židov na územia mimo Slovenska. Posledná etapa holokaustu sa začala v roku 1944 a končí sa pádom ľudáckeho režimu. „Posledný transport s 13 500 židmi odišiel 31. marca 1945,“ konštatuje historik.

V súvislosti s druhou svetovou vojnou a napadnutím vtedajšieho Sovietskeho zväzu v júni 1941 spomenul aj tzv. holokaust s guľkami – vraždenie židov streľbou do masových hrobov na území dnešnej Ukrajiny a Bieloruska, ktorého priamym svedkom bola aj slovenská armáda. Spomenie pritom aj intervenciu Vatikánu, no slovenské politické špičky, vrátane prezidenta Tisa, katolíckeho kňaza, to pri deportácii a vraždení nezastavilo.

Vedec tiež popísal niektoré prejavy nevôle obyvateľstva voči deportácii židov. „Boli tu však aj ľudia, ktorí si z arizácie a protižidovskej politiky urobili prostriedok na zlepšenie svojej sociálnej situácie,“ podotýka historik.

Ján Hlavinka zároveň upozorňuje, že holokaust nie je dávna minulosť. „Vyplýva z antiseminitizmu, ktorý tu bol už dávno a je tu aj dnes,“ hovorí. „Holokaust nám dáva veľmi veľa informácií a dôkazov, kam až môže zájsť ľudská nenávisť,“ zdôrazňuje. Ako príklad uvádza aj vraždu na Zámockej ulici v roku 2022. Historik je presvedčený, že veľa vecí z holokaustu ešte stále nie je preskúmaných. Sám pracuje najmä s archívmi, ale aj metódou „oral history“. Tvrdí, že k histórii slovenského štátu by sme sa mali postaviť kriticky, hlavne čestne, a uvedomiť si, že ide naozaj o obdobie temna. „Nevyberať si veci, ktoré sa nám hodia a prekrúcať históriu. Aby sa nám nestala úplne absurdná vec, že v 21. storočí prokurátor Generálnej prokuratúry SR žaluje obec za pomenovanie ulice po vojnovom zločincovi a spojencovi Hitlera,“ dodáva Ján Hlavinka.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Spotify a na stránke podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Jánom Hlavinkom si môžete vypočuť aj po kliknutí na prehrávač vložený na konci textu. Novinkou je možnosť sledovať epizódu aj prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto a video: Martin Bystriansky