Aktuality

Štvrtý ročník série popularizačných prednášok Vivat scientia! Nech žije veda! v Lučenci odštartoval 24. februára 2026 v Radnici Mestského múzea doktor Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v. v. i. Prednáška s názvom Slovensko ako krajina imigrácie: Ľudia z Ukrajiny na Slovensku symbolicky pripadla na deň výročia ruskej invázie na Ukrajinu a predstavila výsledky aktuálnych výskumov o migrácii a integrácii ľudí z Ukrajiny na Slovensku.

M. Bahna v úvode upozornil, že Slovensko sa v posledných rokoch postupne mení z krajiny, z ktorej ľudia odchádzajú, na krajinu, do ktorej viac ľudí prichádza. „Mnohí si stále myslia, že Slovensko je najmä krajinou emigrácie, no dáta ukazujú, že prechádzame takzvanou migračnou tranzíciou, postupne sa stávame krajinou imigrácie,“ vysvetlil. Tento trend je podľa neho výsledkom dlhodobých ekonomických zmien aj postupného znižovania rozdielov medzi príjmami na Slovensku a v západnej Európe.

Významnú časť prednášky venoval výsledkom výskumu o integrácii ľudí z Ukrajiny, ktorý realizoval vedecký tím z viacerých pracovísk Slovenskej akadémie vied. Z ich výsledkov vyplýva napríklad aj to, že integrácia Ukrajincov a Ukrajiniek na pracovnom trhu je pomerne úspešná. „Miera integrácií na pracovnom trhu nám vo výskume vyšla ako relatívne vysoká. Skoro 87 % z ľudí, ktorí boli pred príchodom na Slovensko zamestnaní na Ukrajine, bolo v čase zberu našich dát zamestnaných aj na Slovensku,“ uviedol sociológ a doplnil, že väčšina z nich pracuje v službách a relatívne veľká časť vykonáva prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii, hoci časť migrantov sa stretáva aj s menej stabilnými formami zamestnania, napríklad prácou na dohodu.

Výskum zároveň ukázal, že niektorí utečenci z Ukrajiny pracujú na Slovensku v menej priaznivých pracovných podmienkach, napríklad bez možnosti rozhodovať o pracovnom čase či čerpaní dovolenky. Takéto situácie sa častejšie týkajú rodičov s deťmi do 14 rokov. Práve zodpovednosť za rodinu a potreba zabezpečiť jej príjem totiž mnohých vedie k tomu, že prijmú aj menej stabilné alebo menej výhodné pracovné podmienky. Naopak, ľudia, ktorí mali už na Ukrajine lepšie platené a kvalifikované zamestnanie, sa častejšie dokázali uplatniť aj na slovenskom trhu práce v priaznivejších pracovných pozíciách.

Prednáška M. Bahnu sa venovala aj širšiemu spoločenskému kontextu migrácie. Výskum ukázal, že deti utečencov sa vo veľkej miere zapájajú do slovenského vzdelávacieho systému a že kontakty s miestnym obyvateľstvom sú vo väčšine prípadov pozitívne. Mnohí respondenti zároveň uvádzali, že Slovensko vnímajú po osobnej skúsenosti ešte pozitívnejšie, než pred príchodom. „Takmer tri štvrtiny respondentov povedali, že by zvažovali zostať na Slovensku dlhšie ako päť rokov,“ doplnil Bahna.

Záznam z prednášky si môžete pustiť kliknutím na prehliadač vložený na konci textu.

FOTOGALÉRIA

Text a foto: Katarína Gáliková