Aktuality

Jubilejný 20. ročník Európskej noci vedy priniesol na Slovensko množstvo stretnutí s vedou. V troch hlavných tematických oblastiach, ktoré sa pohybovali od umelej inteligencie a slobody rozhodovania cez vesmírny výskum až po udržateľnosť a zodpovednú budúcnosť, festival aj tento rok ukázal, že veda nie je len o nových poznatkoch, ale aj o tom, ako ich dokážeme využiť. 

V piatok 25. septembra 2026 spojil najväčší vedecko-popularizačný festival vedcov a vedkyne s verejnosťou, školami, firmami aj inými inštitúciami. SAV bola opäť jeho súčasťou nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Poprade. Všade tam vedci a vedkyne z akadémie prezentovali výsledky svojho výskumu počas prednášok, diskusií ale aj v desiatkach interaktívnych vedeckých stánkoch. Atmosféru podujatia v Bratislave si môžete pozrieť vo videu vloženom na konci textu.

Hlavnou témou tohto ročníka bola Sila vedy. Organizátori ju postavili na otázke, ako sa v čase obrovského množstva informácií, rýchleho technologického vývoja a klimatickej zmeny rozhodovať na základe dôkazov a vedome tak ovplyvňovať budúcnosť, v ktorej chceme žiť. Veda tentoraz nereprezentovala iba zdroj poznatkov, ale aj nástroj, ktorý nám pomôže lepšie rozumieť svetu a robiť informované rozhodnutia.

Predseda SAV Martin Venhart v podobnom duchu vyjadril pri otvorení večerného programu v bratislavskej Starej tržnici názor, že „žijeme v dobe, kedy klesá dôvera vo vedecké poznanie a často sa stretávame s tým, že aj tie najzákladnejšie poznatky sú spochybňované. Práve tu je možnosť stretnúť vedcov, položiť im otázky a dostať na ne odpovede. A to je veľmi dôležité. Pretože často môžu existovať veľmi relevantné otázky, na ktoré keď verejnosť nedostáva odpovede a nedostáva ich vhodným spôsobom, problém sa môže výrazne prehlbovať.“

Dostupnosť vedeckých poznatkov ešte neznamená, že sa podľa nich budeme aj správať, upozornila v stánku Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV aj Dana Godžáková. Dôsledky klimatickej zmeny sa nám môžu zdať stále príliš vzdialené, preto často nekonáme tak, ako považujeme za správne. K odolnejšej spoločnosti podľa nej patrí aj schopnosť rozlišovať odborné kompetencie: „Nik z nás nemôže byť odborníkom na všetko.“

Pozornosť sa preniesla aj zo Zeme do vesmíru. Marek Gebura z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, ktorý sa venuje vývoju technológií na odstraňovanie a recykláciu vesmírneho odpadu, pripomenul, že problém nefunkčných satelitov a ich fragmentov na obežnej dráhe prestáva byť iba akademickou témou. „Až teraz, keď satelitov začína pribúdať, začína obdobie, keď má zmysel technológie na bezpečné odstraňovanie a recykláciu vesmírneho odpadu systematicky rozvíjať.“ Výskum je podľa neho zatiaľ v počiatočnej fáze, no cieľom je dokázať objekt zachytiť, rozobrať a jeho materiál znovu využiť.

Návštevníci a návštevníčky sa mohli v Bratislave na hlavnom pódiu v Starej tržnici vďaka Daniele Vacek z Filozofického ústavu SAV zamyslieť aj nad otázkami etických hraníc umelej inteligencie a Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV hovorila o psychológii hoaxov a o tom, ako sa v záplave informácií nenechať manipulovať. Živo bolo takisto v stánkoch. Zaujala výstavba habitatov na Marse, kvantové technológie, neuroveda aj hodnoty slovenskej spoločnosti.

V Poprade program SAV spojil výskum vesmíru s prednáškami o misii Artemis II, exoplanétach a ďalších vesmírnych objektoch. Prednášali: Ľubomír Hambálek a Ján Budaj.  Návštevníci sa mohli stretnúť s tímom Astronomického ústavu SAV. Spolu s nimi v Poprade nechýbali ani zástupcovia Ústavu experimentálnej fyziky SAV s ukážkami merania kozmického žiarenia. Popradská noc vedy bola milou príležitosťou na odovzdanie oficiálneho dekrétu Medzinárodnej astronomickej únie Marekovi Husárikovi z Astronomického ústavu SAV, po ktorom bol pomenovaný asteroid 20508 Marekhusarik (1999 RL25).

V Košiciach sa vesmírny výskum dostal do centra pozornosti prostredníctvom prednášok Jána Baláža z Ústavu experimentálnej fyziky SAV a inteligentné satelity predstavil Šimon Mackovjak z Ústavu experimentálnej fyziky SAV. Návštevníci mohli zároveň nazrieť do sveta proteínov, magnetických materiálov, supravodičov, extrémne nízkych teplôt či výskumu vody a materiálov.

V Banskej Bystrici sa SAV predstavila výskumom krajiny pomocou satelitných snímok, umelej inteligencie a botanických poznatkov. Žilina ponúkla návštevníkom geofyziku a geológiu Zeme, ale aj pohľad na literatúru v prostredí jazykov, kultúr a digitálnych technológií. 

Podujatie Noc vedy tento rok ukázalo, že veda nie je iba súbor faktov, ale aj spôsob, ako overovať tvrdenia. Je dôležité dať ľuďom priestor pýtať sa a hľadať odpovede. Udržateľná budúcnosť totiž nebude závisieť iba od nových technológií, ale aj od schopnosti spoločnosti dôverovať poznaniu, viesť spolu dialóg a premieňať vedecké zistenia na zodpovedné rozhodnutia.

Hlavným organizátorom Európskej noci vedy je Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity, spoluorganizátormi sú Slovenská akadémia vied, Centrum vedecko-technických informácií SR a I-Europa s.r.o.

FOTOGALÉRIA Noc Vedy v Bratislave

FOTOGALÉRIA Noc Vedy v Poprade a v Košiciach

Text: Stanislava Longauerová

Foto: Katarína Gáliková, Martin Ferenc, Natália Shagatová, Martina Kováčová, Ľubomír Hambálek

Video: Martin Bystriansky