Aktuality

Človek sa stal silou, ktorá dokáže meniť fungovanie celej planéty. Dokážeme však včas reagovať na dôsledky vlastnej činnosti? Na klimatickú zmenu a antropocén sa sústredilo jesenné podujatie Vivat Scientia! Nech žije veda! v Radnici Mestského múzea v Lučenci. V diskusii sa stretli geológ a geochemik Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., a environmentálny filozof Richard Sťahel z Filozofického ústavu SAV, v. v. i.

Pojem antropocén označuje rozsah ľudského vplyvu na zemský systém. Podľa Richarda Sťahela sa ľudstvo dostalo do situácie, keď jeho činnosť narúša stabilitu prírodných procesov, od ktorých závisí fungovanie civilizácie. Zatiaľ čo príroda funguje prevažne v cykloch, naše hospodárstvo je založené na ťažbe, spotrebe a produkcii odpadu. „Nemôžeme donekonečna zvyšovať spotrebu, využívať prírodné zdroje a pritom si zachovať súčasný spôsob života. Čokoľvek vyťažíme a použijeme, tak sa skôr či neskôr stane odpadom,“ upozornil filozof.

Diskusia sa dotkla aj čoraz výraznejších prejavov klimatickej zmeny. Dlhšie obdobia sucha, extrémne horúčavy či intenzívne prívalové dažde podľa odborníkov ukazujú, že naša krajina a infraštruktúra nie sú dostatočne pripravené na meniace sa podmienky. Pavol Siman zdôraznil najmä potrebu nového prístupu k prírodným zdrojom. „Ak sa nenaučíme hospodáriť s vodou, budeme mať do budúcnosti obrovský problém,“ varoval geológ.

Veľkú pozornosť lučeneckého publika vyvolala diskusia o plánovanej výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne v oblasti vodnej nádrže Málinec. Pavol Siman vysvetlil, že takéto zariadenia sú dôležité na uskladňovanie energie, no ich umiestnenie si vyžaduje dôkladné posúdenie. Pripomenul, že vodné nádrže v regióne historicky vznikali predovšetkým na zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľov. V čase čoraz dlhších období sucha preto považuje za nevyhnutné poznať aktuálnu vodnú bilanciu územia, množstvo zrážok aj takzvané environmentálne prietoky, ktoré zabezpečujú život vo vodných tokoch. „Kto nám zaručí, že tie nádrže naozaj zostanú plné? Myslím si, že to nevie povedať nikto momentálne,“ upozornil P. Siman. Podľa neho by rozhodnutiam o takomto projekte mali predchádzať podrobné hydrologické, hydrogeologické a klimatologické analýzy.

Richard Sťahel doplnil, že prečerpávacie elektrárne môžu zohrávať dôležitú úlohu pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň však upozornil na riziko, že riešením jedného problému vytvoríme ďalší. Diskusia sa preto dotkla aj potreby lepšieho hospodárenia s dažďovou vodou, jej zachytávania pri rodinných domoch či využívania namiesto pitnej vody na splachovanie a zavlažovanie. „Kým budeme vodu považovať za odpad, za niečo, čo treba niekam rýchlo odviesť, tak bude vody nedostatok,“ pripomenul filozof.

Hostia otvorili aj otázku, či nás z environmentálnej krízy dokážu zachrániť nové technológie. Upozornili, že technologický pokrok síce prináša riešenia, no zároveň vytvára nové nároky na energiu, vodu a prírodné zdroje. Dôležité je preto hodnotiť nielen prínosy jednotlivých riešení, ale aj ich dlhodobé dôsledky.

V závere diskusie zaznela aj nádej spojená s mladou generáciou. Pavol Siman vyzdvihol jej environmentálne povedomie a schopnosť premýšľať o budúcnosti inak. Práve odovzdávanie poznatkov a zodpovednejšieho prístupu k prírode môže byť podľa neho jednou z ciest k potrebnej zmene.

Záznam z diskusie si môžete vypočuť kliknutím na prehrávač umiestnený na konci textu.

FOTOGALÉRIA

Text a foto: Katarína Gáliková