Aktuality

Lúky patria k najkrajším a najtypickejším súčastiam slovenskej krajiny. Ich druhová pestrosť však nie je samozrejmosťou. Mnohé z nich postupne strácajú svoju rozmanitosť a bez cielenej starostlivosti sa menia na úplne iné biotopy. O tom, prečo lúky potrebujú našu pomoc a ako ich možno obnovovať, rozprávala v rámci cyklu Vivat Scientia! Nech žije veda! v utorok 27. októbra 2026 v Divadle Púchov botanička Daniela Dúbravková z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.

Prednáška s názvom Potrebujú lúky našu pomoc? zaujala študentov aj širokú verejnosť. Téma, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať všedná, otvorila pohľad na prekvapivo pestrý a zložitý svet lúčnych spoločenstiev. Prednášajúca vysvetlila, že druhovo bohaté lúky nevznikli iba pôsobením prírody, ale aj vďaka stáročnej spolupráci človeka s krajinou. Práve tradičné hospodárenie – kosenie a pastva – pomáhali udržiavať podmienky, v ktorých mohli vedľa seba rásť desiatky rôznych druhov rastlín.

Čo sa však stane, keď sa o lúku prestaneme starať? Ako Daniela Dúbravková vysvetlila, po ukončení hospodárenia môže druhová rozmanitosť ešte určitý čas narastať. Neskôr však začínajú prevládať dreviny a druhová pestrosť prudko klesá.

Jednou z perspektívnych možností obnovy lúk je príprava a použitie tzv. regionálnych semenných zmesí. Tie umožňujú prenášať na vhodné stanovištia rastliny pochádzajúce z miestnych lúčnych spoločenstiev, ktoré sú prispôsobené konkrétnym prírodným podmienkam. Práve tvorbe takejto zmesi pre severozápadné Slovensko sa Daniela Dúbravková venuje v rámci projektu LIFE Diverseed. Výskum zahŕňa výber vhodných zdrojových lúk, získavanie osiva z prírody, pestovanie jednotlivých druhov aj sledovanie toho, ako sa obnovené porasty vyvíjajú a prosperujú. Publikum sa dozvedelo, ako možno z kvalitných zdrojových lúk získavať semenný materiál – napríklad mechanickým vyčesávaním porastu alebo vymlátením sena z takejto lúky. Takto získané semená možno využiť na obnovu lokalít, na ktorých sa už mnohé pôvodné druhy nedokážu prirodzene obnoviť.

Prednáška a prezentácia vyvolali medzi návštevníkmi živú diskusiu. Zaujímali sa napríklad o to, podľa čoho vedci vyberajú vhodné lúky na zber semien, ako dlho si lúka zachováva druhovú rozmanitosť bez hospodárenia či je možné pripravovať aj ďalšie typy regionálnych zmesí. Otázky publika ukázali, že téma ochrany lúčnej krajiny má svoje miesto nielen vo vedeckom výskume, ale aj v každodennom vzťahu ľudí k prostrediu, v ktorom žijú.

Daniela Dúbravková sa dlhodobo venuje výskumu lúčnej vegetácie Jej doménou je najmä štúdium syntaxonómie, vegetačnej ekológie a obhospodarovania suchých a teplomilných stepných biotopov. Svoje odborné poznatky dlhodobo prepája aj s environmentálnou výchovou či spoluprácou s múzeami. V Púchove predstavila lúky ako živé spoločenstvá, ktorých budúcnosť závisí od porozumenia prírodným procesom, ale aj od konkrétnych rozhodnutí a starostlivosti spoločnosti.

FOTOGALÉRIA

Spracovala: Lenka Ulašinová Bystrianska

Foto a video: Martin Bystriansky