Aktuality

Zatvorte oči a predstavte si lúku. Ako vyzerá, vonia a aké zvuky na nej počujete? Práve takouto výzvou otvorila botanička Lucia Čahojová z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., svoju prednášku, ktorá sa uskutočnila v Radnici Mestského múzea v Lučenci v rámci cyklu Vivat scientia! Nech žije veda! Hovorila o rozmanitosti lúčnych spoločenstiev, ich ohrození aj o tom, prečo ochrana prírody niekedy znamená vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce.

Každý z návštevníkov si v úvode predstavil inú lúku. Niekomu sa vybavila rozkvitnutá horská stráň, inému mokrá lúka či suchá step. Práve táto rozmanitosť je podľa vedkyne jednou z najväčších hodnôt lúčnych biotopov. Na Slovensku nájdeme druhovo bohaté lúky, slaniská, stepi aj podmáčané trávnaté spoločenstvá, ktoré poskytujú životný priestor množstvu rastlín a živočíchov.

Napriek ich výnimočnosti sa mnohé z nich postupne vytrácajú. Dôvodom nie je iba klimatická zmena či šírenie inváznych rastlín, ale aj zánik tradičného hospodárenia. Lúky, ktoré sa kedysi pravidelne kosili alebo spásali, dnes často zarastajú vysokými trávami, krovinami a drevinami. Postupne tak strácajú druhy, ktoré na nich po stáročia nachádzali vhodné podmienky.

Lucia Čahojová však upozornila aj na menej viditeľný dôsledok týchto zmien. „Najdôležitejší problém pre mňa je, že sme stratili puto s krajinou okolo seba a práve s tou prírodou,“ zdôraznila. Podľa nej sa tento odstup prejavuje aj u detí, pre ktoré už lúka v blízkosti domova nemusí byť samozrejmou súčasťou každodenného života. S ústupom tradičných činností sa zároveň vytrácajú skúsenosti a zručnosti, ktoré ľuďom umožňovali krajinu poznávať a starať sa o ňu.

Prednášajúca zároveň vyvrátila predstavu, že najlepšou ochranou lúky je ponechať ju bez zásahu. „Lúka nie je prirodzený biotop, je to poloprirodzený biotop, ktorému musíme my pomôcť,“ vysvetlila. Kosenie, pastva či odstraňovanie nežiaducich rastlín sú dôležité na zachovanie otvorených stanovíšť a druhovej rozmanitosti. Priblížila tiež, ako rôzne hospodárske zvieratá ovplyvňujú vegetáciu a pomáhajú pri prenose semien.

Pasúce sa zvieratá nie sú iba živými „kosačkami“, ale zohrávajú významnú úlohu aj pri šírení rastlín. Lucia Čahojová spomenula výskum svojich kolegov, ktorí v jednom kilograme sušiny kravského trusu našli až 18 200 semien rôznych rastlinných druhov. Semená dokážu prejsť tráviacim traktom zvierat a spolu s trusom sa dostať na nové miesta. Pastva tak pomáha nielen udržiavať lúky otvorené, ale aj zachovávať ich druhovú rozmanitosť. Pripomenula, že na rastliny sú naviazané ďalšie organizmy, a preto strata jediného rastlinného druhu môže ovplyvniť aj živočíchy, ktoré od neho závisia.

Návštevníkom predstavila aj konkrétne aktivity na obnovu ohrozených lúčnych biotopov. Vedci monitorujú výskyt vzácnych druhov, zbierajú semená, pestujú rastliny a vracajú ich na vhodné lokality. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú dobrovoľnícke brigády, spolupráca s hospodármi aj zapájanie detí a mladých ľudí do praktickej ochrany prírody.

Zaujímavou súčasťou prednášky boli výsledky výskumu v slovinskom Krase. Lucia Čahojová priblížila, ako sa krajina zotavuje po rozsiahlych požiaroch a prečo môžu krasové závrty vytvárať útočiská pre rastliny a živočíchy. V týchto terénnych priehlbinách sa udržiava chladnejší a vlhkejší vzduch, čo môže niektorým druhom pomáhať prežiť nepriaznivé podmienky. Výskum tak ukazuje, aké dôležité sú aj malé rozdiely v prostredí.

Prednáška napokon ponúkla nielen pohľad na príčiny miznutia lúk, ale aj návod, ako k ich záchrane prispieť. Či už pravidelným kosením, podporou miestnych hospodárov, účasťou na dobrovoľníckych aktivitách alebo jednoducho tým, že si začneme viac všímať krajinu vo svojom okolí. Pretože prvým krokom k jej ochrane môže byť práve obnovenie vzťahu k prírode, ktorý postupne strácame.

Záznam z diskusie si môžete vypočuť kliknutím na prehrávač umiestnený na konci textu.

FOTOGALÉRIA

Text a foto: Katarína Gáliková