Prvá košická Vedecká kaviareň po pandemickej prestávke patrila virológii
V pondelok 20. júna 2022 sa v Košiciach po dlhých dvoch rokoch opäť uskutočnila obľúbená diskusia Vedecká kaviareň. Diváci a diváčky v sále Kina Úsmev privítali generálnu riaditeľku Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. prof. Silviu Pastorekovú, vedeckého riaditeľa Virologického ústavu BMC SAV, v. v. i. dr. Juraja Kopáčka a predsedu Vedeckej rady BMC SAV, v. v. i. a vedúceho oddelenia ekológie vírusov VÚ BMC SAV, v. v. i. dr. Borisa Klempu. Témou večera boli vírusy ako možná hrozba nášho storočia.
„Dva roky sme mali prestávku, ten maličký vírusík nás prinútil zamyslieť sa aj nad tým, čo je pre nás dôležité a čo nám chýba a ja som prišiel na to, že mi veľmi chýbajú vedecké kaviarne a vidím, že aj vám,“ povedal v úvode s úsmevom na perách organizátor podujatia dr. Ján Gálik z Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i., ktorý vyjadril veľkú radosť nad tým, že sa Vedeckú kaviareň podarilo opäť zorganizovať.
Ako ďalej pripomenul, vedecké kaviarne začali organizovať z troch dôvodov. Prvým z nich bola popularizácia vedy, ktorú vníma ako dôležitú súčasť práce každého vedca plateného z verejných zdrojov. Druhým dôvodom bola potreba vytvoriť priestor na tréning prezentácie vedeckých výsledkov ľudskou rečou a práve na takýchto akciách majú vedci a vedkyne podľa J. Gálika možnosť si to vyskúšať.
„Tým tretím dôvodom bolo, aby sme pojmu ‚celebrita‘ vrátili ten správny zmysel. Pretože hodnoty ľudí sú dnes trošku obrátené, všetci hostia, ktorých sme mali v minulosti v kaviarňach sú skutočnými celebritami,“ dodal J. Gálik, ktorý zároveň prítomnú trojicu hostí predstavil ako vedecké osobnosti, ktoré sa práve v pandemickej dobe stali aj mediálnymi celebritami.
Program pokračoval prednáškou Borisa Klempu, ktorý v úvode prostredníctvom niekoľkých obrázkov predstavil históriu pandémií. Diváci si tiež mohli preskúšať svoje vedomosti pri určovaní pôvodu chorôb. Doktor Klempa divákom vysvetlil aj delenie koronavírusov a ich charakteristiky.
„Koronavírusy, ktoré dnes už označujeme za ľudské, aj tie, ktoré považujeme za zoonotické majú v podstate všetky nejaký živočíšny pôvod. Veľmi často sú to práve netopiere alebo hlodavce. Aj pri bežných koronavírusoch nádchy sa podarilo identifikovať medzihostiteľov, ktorí v ich evolúcii zohrali nejakú rolu. Napríklad hovädzí dobytok alebo dromedáre. Aj z tohto sa dá tušiť, že smerujeme k tomu, aby sa aj z týchto vírusov (SARS-CoV-2) stali bežné ľudské koronavírusy,“ povedal B. Klempa a tiež pripomenul, že kým šírenie koronavírusu SARS sa v ľudskej populácii sa podarilo zastaviť, v prípade koronavírusu MERS sa stále objavujú nové prípady. „V tomto prípade sa z MERS-u stáva typická zoonóza, kedy sa väčšina ľudí infikuje práve od živočíšneho zdroja a následné šírenie z človeka na človeka je málo účinné,“ dodal.
B. Klempa v prednáške vysvetlil aj dôvod, prečo sa Covid nepodarilo zastaviť tak ako vírus SARS: „Ten najzákladnejší dôvod je rozdiel v orgánovej preferencii. Vírus SARS 1 bol schopný sa intenzívne množiť v pľúcach, kdežto v tom hrdle je množstvo toho vírusu veľmi malé. Z toho vyplýva, že infikovaní ľudia boli infekční a produkovali veľké množstvo vírusu až v čase, keď už boli veľmi chorí, väčšinou už aj hospitalizovaní. Vďaka tomu karanténne opatrenia veľmi dobre fungovali. Úplný opak je pri SARS-CoV-2, ktorý sa v obrovských množstvách množí už hneď od začiatku, dokonca ešte pred tým, než sa objavia prvé symptómy.“
Košičania a Košičanky využili príležitosť a po prednáške položili hosťom viacero zvedavých otázok. Publikum zaujímalo či bude potrebné zaočkovať sa aj štvrtou dávkou, ako sa im v čase pandemickej krízy spolupracovalo s politickými predstaviteľmi. Zaujímali sa aj o detaily virologickej práce, taktiež či je tabletková liečba ochorenia Covid-19 lepšia ako vakcinácia a či vírus naozaj mohol uniknúť z laboratória
„Nepriame dôkazy, ktoré naznačujú, že to bola zhoda okolností neustále pribúdajú. Všetko smeruje k tomu, že pandémia skutočne prepukla na tom trhu. Definitívnu odpoveď na to, či to bol upravený vírus, ktorý unikol nechtiac sa dozvieme asi len ak by sa niekto priznal. V tejto fáze to nie je inak vystopovateľné,“ skonštatoval B. Klempa, ktorý tiež dodal, že známe laboratórium vo Wu-Chane mal možnosť osobne navštíviť tesne pred jeho otvorením a popísal dojmy, ktoré z tejto návštevy mal.
Diváci a diváčky tiež ocenili prácu, ktorú virológovia odviedli počas pandémie a vyjadrili hrdosť na to, že na Slovensku máme svetových virológov, ktorí v časoch krízy podržali krajinu a pravdivo informovali verejnosť.
„My sme vlastne v tom sprostredkovaní informácií neboli osamotení. V čase prvej vlny vznikla iniciatíva Veda pomáha. Bola tam široká paleta odbornosti, po ktorej sme volali od začiatku, ktorá by mala byť blízka vláde, ktorá robí rozhodnutia. Aby o tom nerozhodovali iba epidemiológovia. Vždy sme diskutovali celé hodiny, ako by mali tie informácie prezentovať ľuďom a po čase sme pochopili, že je omnoho dôležitejšie komunikovať viac s ľuďmi ako s vládou, pretože oni sú tí, ktorí robia rozhodnutia, ako sa budú v tej pandémii správať,“ dodala S. Pastoreková.
Z vedeckej kaviarne vznikol aj videozáznam, ktorý si môžete pozrieť kliknutím na video umiestnené na konci textu.
Text a foto: Katarína Gáliková
Video: Ján Gálik ml., Martin Bystriansky