Aktuality

Po letnej prestávke štartuje už 3. séria Vedeckého podcastu SAV. Najnovšia epizóda je špeciálom. ktorý sa venuje vysoko aktuálnej téme – zmene klímy. Hosťami moderátora Petra Boháča boli riaditeľ Filozofického ústavu SAV, v. v. i., doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD., a Mgr. Pavol Kenderessy, PhD., z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. Rozprávali sa o príčinách klimatickej zmeny, o možnom vymretí niektorých organizmov, vplyve oxidu uhličitého, emisiách či význame politikov v tejto prebiehajúcej kríze. Reč bola aj o tzv. „greenwashingu“, ale aj o Číne ako najväčšom producentovi CO₂ za rok. V neposlednom rade sa podcast venoval aj populárno-náučnej publikácii – Zmena klímy I. diel nedávno vydanej v rámci projektu Otvorená akadémia.

„Cieľom prvej časti publikácie je poskytnúť všeobecný prierezový obraz o tom, čo je klimatická zmena, aké sú jej dôsledky na globálnej úrovni či aké sú základné princípy a procesy, ktoré podmieňujú klimatickú zmenu,“ vysvetlil zámer publikácie P. Kenderessy. Dodal, že vyšla práve v čase, keď českí vedci zverejnili štúdiu Slovensko a klimatická zmena, podľa ktorej slovenská verejnosť veľmi dobre nechápe, ako prebieha klimatická zmena a čo sú jej hlavné hnacie sily. „Naša publikácia práve dáva odpovede na tieto základné otázky.“  

Richard Sťahel potvrdil, že klimatická zmena sa už dotýka každého. „Jej vplyv už pociťuje každý na vlastnej koži,“ upozornil a menoval aj konkrétne problémy a prejavy klimatickej zmeny, ktoré sme pozorovali aj toto leto.

P. Kenderessy v podcaste vysvetli aj pojem zmena klímy. „O tomto globálnom fenoméne hovoríme najmä v súvislosti so stúpajúcou koncentráciou oxidu uhličitého v atmosfére, a tým sa narúšajú prirodzené globálne cykly,“ vysvetľuje krajinný ekológ, opäť dáva príklady a poukazuje na nelichotivý vplyv človeka pri týchto javoch. Diskutujúci sa zastavia pri náraste globálnej povrchovej teploty od roku 1950 po súčasnosť v priemere o jeden stupeň Celzia. Pre laika možno bezvýznamný nárast, ide však o priemerný nárast, preto lokálne to niekde môže znamenať veľmi veľa, upozorňujú vedci a opäť dokladujú na konkrétnych prípadoch. Opäť zhodne zdôraznili, ako dôležité je hľadať riešenia tejto krízy: „Všetky civilizácie, ktoré sa nevedeli prispôsobiť klimatickým zmenám, zanikli.“

Zvýšenú pozornosť potom venujú „hlavnému vinníkovi“ oxidu uhličitému, ako hlavnej príčine globálnych klimatických zmien. „Je to prirodzený prvok, ktorý sa nachádza odjakživa v atmosfére a ktorého koncentrácia kolísala,“ objasňuje P. Kenderessy a opisuje, kde nastal zlom, respektíve, čo spôsobilo, že koncentrácia CO₂ začala prudko rásť a ako je možné presne určiť pôvod zvýšeného CO₂. „Na základe historických výskumov vieme veľmi presne charakterizovať vývoj klímy a teploty veľmi dávnej minulosti a porovnať so súčasnými údajmi,“ uvádza krajinný ekológ. Preto niet pochýb, že zmeny nastali pôsobením človeka.

Vedci neopomenuli ani úvahy nad niektorými tvrdeniami, že klimatická zmena vôbec neexistuje a že ju môže spôsobovať človek. I tam však dochádza podľa R. Sťahela k nejakým zmenám v konštatovaniach a tiež pridáva konkrétne príklady. Zarážajúci je však fakt, že klimatickú krízu popierajú aj niektoré tzv. elity spoločnosti, mienkotvorní ľudia. To podľa filozofa R. Sťahela to súvisí s nastavením organizácie spoločnosti a fungovaním politiky. „Nekladieme žiadne kvalifikačné nároky na ľudí, ktorí riadia spoločnosť a robia zásadné rozhodnutia,“ tvrdí R. Sťahel, „spoločnosť nebude schopná žiť podľa pravidiel, ktoré vznikli v inom klimatickom režime.“

Podcast dáva aj odpoveď, čo je uhlíková neutralita a či vieme „uchovať“ fosílny uhlík, alebo akú úlohu pri absorpcii CO₂ má les. Vedci sa nevyhnú ani téme úlohy a využitia jadrovej energie. „Pre zachovanie civilizácie je jadrová energia veľmi dôležitá,“ vyzdvihol R. Sťahel a spolu s P. Kenderessym hovoria o jej kladoch, ale aj úskaliach.  

Rozprávali aj o vplyve súčasnej vojny na Ukrajine na klimatickú zmenu. „Vojna – ako každý vojenský konflikt – znamená obrovský nárast emisií CO₂. Zároveň to znamená viac zbrojenia či cvičenia aj v iných krajinách a namiesto očakávaného a potrebného poklesu dochádza k nárastu emisií,“ upozorňuje filozof.

Z hľadiska prognóz, či dokážeme bojovať s klimatickou zmenou, budovať environmentálnu spoločnosť resp. znížiť teplotu o 1,5 °C, sú vedci pomerne skeptickí a zdôrazňujú, že by sme museli zmeniť komplet myslenie a fungovanie spoločnosti, určite by to tiež znamenalo obrovské náklady na zmenu infraštruktúry. Akékoľvek pozitívne prognózovanie si vyžaduje „elementárnu zmenu myslenia človeka“, zhodujú sa vedci SAV. Richard Sťahel i Pavol Kenderessy sú však skôr pesimisti a skeptici.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s našimi hosťami si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto a grafika: Martin Bystriansky