Aktuality

V 45. epizóde Vedeckého podcastu SAV privítal moderátor Peter Boháč bionanotechnológa Ing. Jána Tkáča, DrSc., vedúceho oddelenia bioglykotechnológie z Chemického ústavu SAV, v. v. i., a vedeckého riaditeľa startupovej firmy Glycanostics. Okrem mnohých ocenení je prvým  laureátom kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku ESET Science Award a Vedcom roka 2015. V roku 2012 ako vôbec prvý vedec na Slovensku získal prestížny ERC grant zameraný na využitie nanotechnológií v glykomike. O šesť rokov neskôr dostal opäť ako prvý a zatiaľ jediný Slovák grant European Research Council Proof of Concept zameraný na komercializáciu kitov pre skorú diagnostiku rakoviny prostaty. Najradšej sa odreaguje pri športe, veľmi rád sleduje Formulu 1. Rodák z Popradu obľubuje „anglické počasie“ a hudbu 80. rokov – najmä Depeche Mode.

Ján Tkáč sa takmer celý vedecký život venuje využitiu nanotechnológií v oblasti glykomiky a je stelesnením predstavy o vedcovi, ktorého výskum má aj konkrétne a „hmatateľné“ výsledky pre bežného človeka, laika. O kariére vedca nesníval dokonca ešte ani na vysokej škole. Všetko sa to, ako tvrdí, „nejako samo vyvinulo“. Zdôrazňuje, jeho vedecká kariéra sa už potom sústreďovala na to, ako robiť niečo, čo má nejaký aplikačný potenciál. „Začalo sa to v podstate od môjho PhD. štúdia, keď sme sa snažili vyvíjať biosenzory na monitorovanie biotechnologických procesov na zefektívnenie produkcie niektorých biologicky účinných látok. Súčasný výskum sa viaže s ERC grantom, keď sme sa snažili nejakým spôsobom integrovať výhody nanomateriálov pri štúdiu funkcií glykánov a živých organizmov,“ vysvetľuje a popisuje výskum od začiatku aj to, ako v polovici výskumu prišli na zmenu a na využitie „ELISA metódy“, kompatibilnej s vedeckou praxou.

V podcaste načrtáva, ako sa ako prvý Slovák dostal k ERC grantu. Zdôrazňuje, že mu veľmi pomohlo niekoľko pobytov v zahraničí, pričom vždy riešil niečo iné, dokonca „s diametrálne iným zameraním, z rôznych vedných oblastí“. „To vám natoľko otvorí oči, ako by ste ani nedúfali,“ je presvedčený. Podľa J. Tkáča je tiež dôležité počas PhD. štúdia začať riešiť nejaký projektový zámer a aj neskôr potom využívať možnosti grantov. Sám aj odporúča niektoré z nich. „Získavať skúsenosti a vypísať sa, a hlavne nebáť sa,“ zhŕňa úspešný vedec, ktorý sám priznáva, že spočiatku sa tiež trochu obával.

Ján Tkáč v podcaste tiež objasňuje, v čom je ERC grant iný ako ostatné granty. „V porovnaní so slovenským grantmi sú európske granty flexibilnejšie, rozdiel je tiež v objeme peňazí – implementovať európsky grant je oveľa jednoduchšie,“ vysvetľuje a pridáva podrobnosti aj o tom, ako a na základe čoho si vybudoval vlastný tím. Po skončení prvého ERC grantu zameraného na základný výskum sa Ján Tkáč pustil do ERC grantu v schéme „proof of concept“, zameranom na aplikovaný výskum. V tom čase už mal so svojou skupinou založený startup a podanú patentovú prihlášku. Spätne hodnotí aj založenie startupu a získavanie investorov.

Ján Tkáč sa vo svojom výskume venuje výskumu a vývoju diagnostiky rôznych typov rakoviny, pričom prišiel s úplne novým konceptom využitia nanotechnológií. Vysvetľuje, na čom je založený súčasný koncept výskumu – hlavne na využití magnetických nanočastíc a detekcii špeciálnych molekúl glykánov. „V diagnostike rakoviny prostaty sme absolútne unikátni vo svetovom meradle,“ zdôrazňuje vedec a vyzdvihuje „esenciálne aspekty“ svojho výskumu. Dotkne sa pritom aj špeciálnych vlastností glykánov a rozhovorí sa aj o presnosti testov. „Naše testy možno využiť na skorú diagnostiku rakoviny prostaty, urológovi tiež vieme dať relevantnú informáciu, či je nutná biopsia, ale aj na prognózu,“ opisuje J. Tkáč a z toho vyplývajúce ciele: „Skorá diagnostika, zníženie úmrtnosti, ale aj počtu biopsií.“

Vedec vysvetlí aj celý proces od základného výskumu po aplikačný – od myšlienky klinických vzoriek cez podanie patentovej žiadosti, množstva klinických vzoriek v rôznych regiónoch... „Je to veľmi zdĺhavý proces a človek musí byť veľmi trpezlivý,“ ozrejmuje J. Tkáč, ktorý preferuje aplikačný výskum.

Rozhovorí sa aj o svojich zahraničných skúsenostiach zo Švédska, no najmä z Oxfordu – tento pobyt považuje za „čerešničku na torte“. Opíše, v čom je táto univerzita podľa neho výnimočná a čo by sme si zo svetových univerzít mali „zobrať“ na Slovensko. Povie však aj to, prečo je dobré robiť vedu na Slovensku. „Veda je silný nástroj, ktorý nám pomôže vyriešiť globálne problémy – ako je napríklad covid,“ tvrdí. Sám nemá pred sebou žiaden vysoký cieľ: „Pre mňa je dôležité ísť z kroka na krok, neviem sa ani dlho tešiť, keď sa niečo podarí. Každý úspech považujem za záväzok do ďalšej práce. Pre mňa je dôležité robiť kvalitné veci – veci, ktoré pomôžu ľuďom a umožnia, aby popri mne mohli rásť aj ďalší ľudia.“

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Jánom Tkáčom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky