Aktuality

V pondelok 28. novembra 2022 sa v košickom Kine Úsmev uskutočnila netradičná vedecká kaviareň, tentoraz bez vzorcov a rovníc, zato plná mágie a čara zašlých časov. Prednášajúcou bola etnologička, popularizátorka vedy, pedagogička a spisovateľka PhDr. Katarína Nádaská, PhD.

V kinosále nebolo určite jediného človeka, ktorý by Dr. K. Nádaskú nepoznal. Je to vďaka tomu, že sa pomerne často objavuje v najsledovanejších médiách, ktoré si ju vyberajú pre jej bohaté a všestranné vedomosti z mnohých oblastí, hlavne v spojitosti s históriou a etnológiou, a pre jej ochotu a schopnosť sa k veciam fundovane , ale zároveň zrozumiteľne a pútavo vyjadriť. Dr. K. Nádaská má  bohatú vedeckú a akademickú kariéru, predtým než prešla do služieb samosprávy, pracovala dlhé roky ako vedecko-výskumná pracovníčka a vysokoškolská pedagogička na viacerých univerzitách, v Bratislave, Trnave aj Prahe. Napísala množstvo vedeckých článkov a kníh, momentálne pracuje ako správkyňa Archívu – Bratislava Staré Mesto.

Vedecká kaviareň sa začala otázkou, čo sú to stridžie dni, a v tomto duchu, duchu odpovedí na túto tému sa niesla až do konca. Stridžie dni boli v minulosti dni od Kataríny do Vianoc, obdobie duchovných príprav na vianočné sviatky, ale aj obdobie oddychu po prácach na poli, obdobie plné ľudových zvykov a poetickej ľudovej mágie. Dr. K. Nádaská farbisto popísala čaro a atmosféru predsviatočných a sviatočných dní, ktoré sa v mnohom dosť líšili od prežívania sviatkov dnes. Hlavne tým, že boli oveľa skromnejšie, striedmejšie, no prinajmenšom rovnako radostné. Nešlo o obdobie lukulských hodov a hektického zháňania desiatok darčekov; zvyky našich predkov boli pokojnejšie, pomalšie a ľudia ich v mnohom prežívali spoločne. Či už na priadkach, alebo páraní peria, alebo pri návštevách Barboriek alebo Lucií v domovoch susedov. Zaujímavou bola informácia, že v patriarchálnej spoločnosti, akou sme tradične boli, úlohu Barboriek alebo Lucií stvárňovali mladí chlapci, nie dievčatá. Vianočné zvyky boli viac ako dnes ovplyvnené náboženskými pravidlami, ktoré sa aj prísnejšie dodržiavali. Počuli ste o tom, že sa varila pôstna kapustnica so žabími stehienkami? Mäso bolo do sviatočnej polnoci zakázané. Niektoré zvyky mali veľmi silnú poetickú symboliku, ako napríklad reťaz na zemi okolo nôh sviatočného stola, na ktorej mali všetci členovia rodiny nohy, aby rodina držala pokope tak pevne ako reťaz. Keď sa debata zvrtla na gastronómiu, pre poslucháčov bola veľmi prekvapivá spojitosť medzi bryndzovými haluškami a budovaním cestnej siete. Toto dnes národné jedlo bolo kedysi jedlom lokálnym, v izolovaných pastierskych dedinkách. Po celom území Slovenska sa rozšírili hlavne vďaka rozvoju ciest a hostincom pozdĺž nich. Rozprávanie o našej histórii bolo veľmi zaujímavé, poslucháči strávili bez pohnutia viac ako dve hodiny. Studnica vedomosti Dr. K. Nádaskej vyzerala ako bezodná. Všetko čo bolo povedané, nielen o jedlách a zvykoch, ale aj o starostlivosti o zvieratá počas sviatkov, o vianočnom stromčeku, vianočných ozdobách, vianočných darčekoch a pozdravoch a mnohom inom si môžete vypočuť vo videozázname vedeckej kaviarne na konci textu.

Spracoval: Ján Gálik, NbÚ BMC SAV, v. v. i.

Foto: Ján Gálik ml.

Video: Ján Gálik, ml./Martin Bystriansky