Aktuality

Hosťom 52. epizódy Vedeckého podcastu SAV bol mechanochemik, Vedec roka 2018 v kategórii Mladý vedecký pracovník Matej Baláž z Ústavu geotechniky SAV, v. v. i., v Košiciach. Vo svojej vedeckej práci sa venuje nielen metódam spracovania rôznych druhov odpadu, ale napríklad aj využitiu mechanochémie pri príprave nanomateriálov. Svojou prácou doslova žije a ako hovorí, nebráni mu to aj v noci vstať a zapísať si nejaký poznatok. Prácu si tak nosí aj domov a časť svojho domova má aj v práci. Pracuje s otcom, tiež významným vedcom, Petrom Balážom, ktorý ho v mnohom inšpiruje. Podcast moderovala Klara Kohoutová.

„Mechanochémia je kombináciou niečoho mechanického a chémie. Každý laik má nejakú svoju teóriu, čo toto slovné spojenie môže znamenať, a v podstate má pravdu. Pod mechanickou silou si predstavme mletie, ktorým dodávame energiu na uskutočňovanie chemických reakcií,“ objasňuje predmet svojej práce Matej Baláž a pridáva jednoduchý príklad. Na rozdiel od tradičnej chémie mechanochémia nepotrebuje rozpúšťadlá, externé zahrievanie alebo vysoké tlaky potrebné na chemické reakcie. „Všetko za vás urobia mlecie guličky a odstredivé sily,“ potvrdzuje vedec, ktorý v laboratóriu najčastejšie využíva planetárny mlyn. Zároveň ho popíše a pridáva aj historku, ktorú pri práci zažil jeho otec.

Matej Baláž sa vo svojej doktorandskej práci venoval mechanochemickému spracovaniu vaječnej škrupinky a zistil, ako ju možno vďaka efektu vysokoenergetického mletia využiť napríklad pri čistení odpadových vôd. V podcaste popíše, ako sa k téme dostal – od nápadu otca cez školiteľku, príklad z novozélandského výskumu...  a ako ho potom samotná téma doslova fascinovala. „Doteraz sa škrupinkou zaoberám,“ hovorí nadšene a pridáva podrobnosti o tejto naoko bežnej veci. „Nachádza sa v nej až 94 percent uhličitanu vápenatého vo forme kalcia, ktorý mletím možno premeniť na aragonit. Práve ten pomáha pri čistení odpadových vôd,“ a ďalej približuje výskum. Načrtne aj prácu týkajúcu sa odstraňovania chlóru z PVC pred spaľovaním – čím sa stáva tento proces ekologickejší. Problematike spracovania rôznych druhov odpadu venoval Matej Baláž celú monografiu, v ktorej ponúka riešenia, čo s odpadmi a ako ich recyklovať. Ďalšou ´vetvou´ výskumu M. Baláža je príprava nanomateriálov na báze chalkogenidov či strieborných nanočastíc využiteľných v energetike alebo biomedicíne.

Matej Baláž má v súčasnosti rozbehnutých viacero projektov – najviac sa však venuje reakcii síry a kovov, dokonca na to získal aj ERC Fellowship grant a čaká ho trojmesačný pobyt v nemeckom Bochume. Okrem toho má množstvo ponúk na spoluprácu zo zahraničia. 

K vede ho priviedol otec Peter, sám významný vedec, ktorý v podcaste popísal začiatky mechanochémie na Slovensku. „Spočiatku sa zameriavala na minerály, hlavne spracovanie magnezitových rúd.“ Sám sa však začal venovať sulfidom. Slovenská mechanochémia časom zaujala aj japonskú firmu, ktorá okrem iného vyrába brzdové obloženia v automobiloch. Pre Mateja je otec Peter vzorom odjakživa – nielen tým, že ho priviedol k „jeho“ odboru. Najmä však jeho aktivitou, chuťou stále publikovať a v neposlednom rade pozitívnym pohľadom na život a veci naokolo.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Matejom Balážom aj jeho otcom Petrom Balážom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková, Klara Kohoutová