Aktuality

Poznáte človeka, ktorý by dokázal ešte aj o krvilačnom kliešťovi napísať rozprávku a hľadať jeho dobré vlastnosti? Veľa ich určite nenájdete, no v Košiciach jeden taký prišiel na marcovú vedeckú kaviareň. Takýmto zapáleným kliešťovým romantikom je vynikajúci odborník, bývalý dlhoročný riaditeľ Parazitologického ústavu SAV a člen Predsedníctva SAV, jeden zo zakladateľov tradície košických akademických koncertov, výborný rozprávač a popularizátor, košický "guru" popularizácie a výskumu kliešťov doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc. Momentálne pracuje ako vedúci Centra aplikovaného výskumu UVLF v Košiciach. 

Rozprávanie o kliešťoch bolo zážitkom. Docent Peťko dokázal vlastnosti kliešťov predstaviť v naozaj rozprávkovej podobe, občas trochu hororovo a občas dokonca aj s trochu pikantnou erotickou príchuťou. Tak ako sa majú rozprávky rozprávať. Každý poslucháč určite nezabudne na to, na ktoré časti tela si treba dať pozor, že kliešť nemá rád obnažené časti tela, že nám nepadá na hlavu zo stromov, ale číha na tráve na okrajoch ciest a chodníkov, že ho treba čo najskôr odstrániť akýmkoľvek spôsobom, ktorý ho nerozpučí, a mnoho ďalších užitočných informácií.

Hovoril aj o nebezpečných infekciách, ktoré kliešte prenášajú. Varoval pred kliešťovou encefalitídou, pred ktorou sa dá chrániť očkovaním. Tú možno získať už po niekoľkohodinovom čase po prisatí kliešťa, pretože vírus obsahujú jeho sliny. Nemenej nebezpečná a omnoho viac rozšírená je bakteriálna infekcia lymskej boreliózy, pred ktorou sa nedá preventívne chrániť, ale infekciu kliešť zanesie až po 24 hodinách, čo je pomerne dlhý čas na jeho nájdenie a odstránenie z tela. Kliešť nemá borélie v slinách, ale v strednom čreve, kde sa najprv musí dostať krv hostiteľa, v ktorej sa borélie dostatočne pomnožia a do rany sa dostanú vývrhom, až je črievko dostatočne plné krvi. Borelióza môže byť mimoriadne zákerná a spôsobuje viaceré neurologické či kĺbové ochorenia. Dá sa liečiť antibiotikami, nutná je však včasná diagnóza. Prevencia je zatiaľ v repelentoch a priebežnej prehliadke tela.

Práve marec je obdobie, keď kliešte začínajú byť aktívne. Veľa sa v správaní kliešťov v priebehu posledných desaťročí zmenilo. Ich rajóny sa posúvajú stále viac na sever a stále do vyšších nadmorských výšok. Pred pár desiatkami rokov bolo nepredstaviteľné dostať kliešťa v Tatrách, teraz je to, žiaľ, bežné už aj na Čertovici. A ešte omnoho vyššie. Môže za to klimatická zmena, čoskoro nebude u nás oblasť, ktorú by kliešť neokupoval.  Horúce a suché obdobie však paradoxne kliešte nemajú rady, takže v tých najhorúcejších a suchých mesiacoch zalezú do zeme a leto prespia. No vždy sa nájdu aj „nespavci“. 

A v čom našiel doc. Peťko dobré vlastnosti rozprávkovej postavy kliešťa? Kliešť je vraj džentlmen – pripíja sa pomaly, pred prisatím sám znecitlivie ranu, po prisatí podá vlastné antihistaminiká, aby rana nesvrbela, po našom tele chodí „potichučky“ a ohľaduplne, nie ako drzé komáre a muchy. Je svojím spôsobom labužník, nepije na hocikom, vyberá si. Mužov napádajú kliešte dvakrát častejšie ako ženy. Lepšie sú na tom pivári, ktorí nepatria k obľúbencom kliešťa, pravdepodobne vďaka vitamínu B v pive J. A ak aj škodí, tak na encefalitídu máme očkovanie a lymská borelióza sa prenáša až po 24 hodinách, tak je čas na prehliadku tela a jeho odstránenie. Málokto z nás by dokázal v tejto krvilačnej príšerke nájsť toľko pozitívneho ako docent Peťko. Dokonca sa lúčil pozdravom Nech žijú kliešte! Čo k tomu dodať?!

Jediným nedostatkom marcovej košickej vedeckej kaviarne bol nedostatok času na ešte dlhšiu diskusiu.

Spracoval: Ján Gálik, Neurobiologický ústav BMC SAV, v. v. i.

Foto a video: Martin Bystriansky