Aktuality

Vedci zatiaľ nezistili, ako funguje jeden z najdôležitejších zmyslov – čuch. Prepája naše spomienky, chráni, umožňuje oceniť dobré jedlo alebo nájsť správneho partnera. Ťažkosti spôsobené ochorením COVID-19 niektorým pripomenuli, aký je dôležitý a ako čuch chýba, keď ho človek stratí. Hostkou 56. epizódy Vedeckého podcastu SAV bola neurovedkyňa Enikö Račeková z Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i., ktorá sa výskumom tohto zmyslu dlhodobo zaoberá. Podcast moderovala Klara Kohoutová.

Výskumu čuchového systému – evolučne najstaršiemu zmyslu, čuchu, sa Enikö Račeková venuje celú svoju vedeckú kariéru. „Napriek tomu, že človek patrí ku živočíchom, ktoré majú slabšie vyvinutý čuch, zohráva tento zmysel veľmi dôležitú úlohe v jeho živote,“ vysvetľuje neurovedkyňa a v podcaste ďalej aj popíše, prečo je u človeka čuch slabší. Približuje tiež, pri čom všetkom je čuch veľmi dôležitý, ako chráni človeka či aký má vplyv na sociálne kontakty. „Málokto vie, že čucháme už aj počas vnútromaternicového vývinu – v poslednej dekáde gravidity,“ zdôrazňuje.

Pri čuchu je zaujímavá aj čuchová pamäť, ktorá nám vybaví dávno zabudnuté spomienky či emócie. „Máme ju vďaka zložitým neuroanatomickým vlastnostiam čuchového systému – oblasti mozgu, kde sa spracovávajú čuchové vnemy. Tie sú spojené aj s ďalšími oblasťami mozgu a ovplyvňujú celkové naše správanie,“ opisuje fungovanie čuchu a pripája ďalšie podrobnosti. „Čuchové vnemy sú niekedy silnejšie ako zrakové,“ dopĺňa E. Račeková.

Čuch sa začal skúmať v začiatkoch minulého storočia a ako podotýka E. Račeková, stále nevieme, ako funguje nesmierne zložitý čuchový systém. „Ak pochopíme ten, budeme vedieť, ako funguje mozog,“ hovorí odborníčka a približuje výskum neurogenézy, ktorému sa venujú aj v ústave. Zmeny v čuchu môžu avizovať aj rôzne závažné ochorenie, neurovedkyňa načrtáva niektoré z nich. Medzi najzávažnejšie patria neurodegeneratvne ochorenia – Parkinsonova a Alzheimerova choroba. Nie vždy však strata čuchu znamená závažné ochorenie – zhoršuje sa vekom alebo pri bežnej nádche, keď sa poškodí sliznica. Čuchový systém má však výbornú regeneračnú schopnosť, rozptyľuje prípadné obavy pri bežných ochoreniach vedkyňa.

Počas covidovej pandémie sa pracovisko E. Račekovej zviditeľnilo jedinečným testovaním čuchu pre pacientov, ktorí prekonali COVID-19. „Bolo to v rámci iniciatívy ústavu Čuch a COVID-19, keď sme reagovali na zistenie straty čuchu pri spomínanom ochorení,“ opisuje vedkyňa výskum, ktorý pre lockdown robili online. „Ponúkli sme ľuďom možnosť otestovať čuch parfémovanými fixkami  a objektivizovať, či naozaj ide o stratu čuchu,“ vysvetľuje a pridáva, ako sa výskum uskutočňoval a tiež zistenia, ktoré výskum priniesol. Zmieni sa napríklad o súvislosti hmotnosti a straty čuchu. Vedkyňa aj poradí, čo v prípadoch, ak pozorujeme na sebe stratu čuchu a ako táto súvisí či nesúvisí so stratou chute. Uvedie, aký je účinný prostriedok pri strate čuchu a ktoré vône „zaberajú“.

Okrem dlhodobého výskumu čuchu sa E. Račeková od 90. rokov venuje výskumu postnatálnej neurogenézy, t. j. schopnosti mozgu produkovať nové neurónové bunky po narodení. Vysvetlí, kedy nastal zlom v skúmaní tejto témy, priblíži aj samotný výskum tvorby nových neurónov a povie aj, čo ju na tejto práci fascinuje. Sama má rada vôňu kávy, „bez ktorej nemôže byť“, ale aj orgovánu či škorice. Ako vedkyňa má rada pri svojej práci myšlienkovú slobodu. „Keď by ste nemali vo vede myšlienku, všetky prostriedky by boli zbytočné,“ vyznáva sa Enikö Račeková, ktorá má na otázku viery jednoduchú odpoveď: Verí v lásku.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Enikö Račekovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Klara Kohoutová