Aktuality

Na Slovensku sa modernej astronómii venujú vedci od 40. rokov minulého storočia, keď vznikli prvé nákresy slnečných škvŕn. Odvtedy táto vedná oblasť prešla veľkým vývojom. O tom, ako vyzerá vesmírny výskum dnes, o vesmírnych záhadách, ale aj o katastrofických filmoch hovoril v 57. epizóde Vedeckého podcastu SAV Marián Jakubík, vedúci oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV, v. v. i. Moderovala Klara Kohoutová.

Astronóm Marián Jakubík sa vo svojom výskume venuje najmä štúdiu komét a meteorov. Hneď v úvode vysvetlil základné pojmy v astronómii – najmä rozdiel medzi asteroidmi, meteormi a meteoroidmi, medzi ktorými podľa neho ani neexistuje nejaká jasná hranica, no rozdiel tam predsa je.

Priblížil, čo presne skúmajú na oddelení medziplanetárnej hmoty, skonštatoval, že ide hlavne o prácu s dátami pri počítači. „Našu činnosť možno rozdeliť do dvoch základných prúdov – skúmanie fyzikálnych vlastností telies v medziplanetárnom prostredí, teda ich tvarov a skúmanie dynamického vývoja týchto telies – dráhy,“ vysvetľuje prácu oddelenia M. Jakubík a popisuje zároveň prístrojové vybavenie, ktoré využívajú.

Pri práci astronómov si laik predstaví v prvom rade ďalekohľad, teleskop. Ako ďaleko dovidia teleskopické oči? „V astronómii hovoríme, aký najmenej jasný objekt dokážu ďalekohľady ukázať,“ zdôrazňuje a opisuje, aké telesá pozorujú. Dodáva, že dnes už práca astronóma nemá nádych romantiky. „Veľa vecí za nás robia prístroje, počítače, ktoré snímajú obraz a vedec sedí viac-menej za počítačom a zbiera dáta. Stále je to však fascinujúce hľadať nové poznatky v tejto vednej oblasti.“ Uvedomuje si, že „vlastne študujem niečo, na čo sa nedá reálne pozrieť“.

V podcaste sa dotkol aj atraktívnej vesmírnej témy – apokalyptických či vesmírnych filmov a „blížiacej sa apokalypsy“. „Vesmír v sebe skrýva veľa záhad. Filmov s touto tematikou je neúrekom,“ potvrdzuje vedec, ktorý sa pri tomto druhu umenia zabáva a hlavne relaxuje. „Vesmírom lieta množstvo asteroidov a je jasné, že táto téma je vďačná pre film,“ hovorí, zároveň však upozorňuje, že tieto telesá sa aj v skutočnosti blížia k Zemi. A jednou z úloh Astronomického ústavu SAV, v. v. i., je aj monitorovanie pohybu týchto telies. „Náš ústav je zapojený do programu, ktorý študuje telesá na kolíznych dráhach so Zemou alebo na dráhach veľmi blízko Zeme. Teleskopy pozorujú vybrané asteroidy, tieto dáta sa potom dostávajú aj na ostatné observatóriá a ďalej sa môžu spresňovať,“ ozrejmuje vedec a dopĺňa, ako rozoznávajú „nebezpečné“ a „neškodné“ asteroidy, aká je pravdepodobnosť zrážky Zeme s asteroidom a ako často sa takýto úkaz opakuje.

Astronomický ústav SAV, v. v. i., má pracovisko aj na Skalnatom plese. „Ide o ikonické observatórium, ktoré tam existuje už 80 rokov,“ približuje M. Jakubík a dodáva, že veľmi rád by sa tam opäť dostal na nejakú „pozorovateľskú noc“ a vrátil sa do doktorandských čias, keď tam robil svoju prácu. „Je to krásny pocit byť tam najmä pred západom Slnka, keď už odišli všetci turisti, a pod vami ležia vysvietené mestá Kežmarok, Poprad a podtatranské dediny, a vy ste akoby nad vecou, v oblakoch. Je to nádhera!“ nadchýna sa vedec.

V rozprávaní o svojich pozorovaniach sa dotkne aj témy, čo všetko z vesmíru na Zem padá. Množstvo čiastočiek asteroidov, meteoridov aj mnoho odpadov ľudskej činnosti – satelitov, sond predstavuje podľa vedca až tonu ročne. Vedec tiež odporučí, čo máme robiť, ak nájdeme nejaký zvláštny kameň a ako zhruba vyzerá padnutý meteorid.

Marián Jakubík tiež podrobnejšie vysvetlí, prečo sú meteorické roje – dobre známe aj laikom – zaujímavé aj pre vedcov. „Pochádzajú totiž z väčších, pôvodných telies, ktoré boli pri vzniku Slnečnej sústavy – komét a asteroidov,“ objasňuje. V minulosti Zem pred dopadmi veľkých vesmírnych telies chránil Jupiter, v súčasnosti, „už veľmi nie je pred čím“. „Slnečná sústava je už umiernená,“ ubezpečuje. „Nachádzame sa v celkom pokojnom strede našej galaxie,“ dodáva astronóm, ktorý je aj pedagógom na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach, kde vyučuje nebeskú mechaniku. Sám by však cestoval radšej v čase ako vesmírom – hoci ho stále považuje za fascinujúci aj napriek tomu, že skúma niečo, čo vlastne nevidí. „Je to krásny pocit, ak človek nájde riešenie na nejaký problém, ktorý si zadal,“ uzatvára astronóm.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Mariánom Jakubíkom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Klara Kohoutová