Aktuality

Umelá inteligencia čoraz viac zasahuje do našich životov. V nedávnej predvolebnej kampani sa u nás po prvý raz použilo tzv. deepfake video, kde bol vyfabrikovaný rozhovor politika s novinárkou. Je možné, že v budúcnosti budeme musieť čeliť podobným snahám o ovplyvňovanie verejnej mienky stále viac. V špeciálnom vedeckom podcaste SAV sa o tomto fenoméne súčasnosti rozprávala moderátorka Soňa G. Lutherová s Dr. Ivanou Budinskou z Ústavu informatiky SAV, v. v. i., a Dr. Zuzanou Panczovou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i.

V úvode Ivana Budinská načrtáva, v akých rozličných oblastiach sa dnes využíva umelá inteligencia (AI). „Jej využitie v takmer všetkých oblastiach života spôsobil najmä výrazný rozvoj hardvéru,“ objasňuje a pridáva ďalšie podrobnosti rozmachu AI od 50. rokov minulého storočia. V súčasnosti sa už môže ktokoľvek na internete dostať k dátam, ktoré boli v minulosti prístupné len úzkemu okruhu ľudí. Odborníčka na informatiku vysvetlí, aké rôzne tipy informácií sa o nás zhromažďujú. Popíše tzv. odporúčacie algoritmy, podľa ktorých AI pracuje. „Dúfam, že dnešní užívatelia internetu si už uvedomujú, že každá ich aktivita sa sleduje,“ podotýka I. Budinská a zdôrazňuje, že všetky informácie vstupujú do algoritmov a vytvárajú vzorce správania. To všetko môže spôsobiť, že internet bude ovplyvňovať naše názory – pozitívne aj negatívne. Ivana Budinská tiež krátko vysvetlí, ako využívajú AI v Ústave informatiky SAV, rovnako aj pojem „hlboké učenie“.

Veľmi rýchly vzostup konšpiračných teórií, znásobený rozšírením sociálnych sietí a aj príchodom umelej inteligencie, potvrdila aj odborníčka v tejto oblasti Zuzana Panczová, ktorá sa problému venuje viac ako dve desaťročia. „Práve rozvojom sociálnych sietí a ich vplyvu na spoločnosť sa informatikom potvrdilo, že potrebujú pomoc sociálnych vedcov na rozpoznanie konšpiračného a škodlivého obsahu. Vtedy som si aj ja sama uvedomila význam umelej inteligencie aj pre sociálnych vedcov,“ dopĺňa Zuzana Panczová. Ako však dodáva, AI nedokáže sama rozpoznať pravdu a lož. „Nemá možnosť chápania ako človek,“ zdôrazňuje sociálna antropologička. „Umelá inteligencia nám vlastne nastavuje zrkadlo, lebo pracuje výlučne s dátami, ktoré má od nás a o nás,“ pridáva zasa informatička a optimisticky dodáva, že nám to možno pomôže zlepšiť naše správanie.

Umelá inteligencia podľa Ivany Budinskej však prinesie aj iné úskalia – jej vplyvom sa bude meniť obsah internetu, pribudnú nepravdivé informácie (fake), falošné obrázky či videá. Zuzana Panczová vysvetlí, akým spôsobom môžeme proti tomu bojovať – za prvoradé považuje vzdelávanie detí a mediálnu gramotnosť.

Obe vedkyne zareagujú aj na vplyv umelej inteligencie cez sociálne siete na slovenskú spoločnosť. Zhodli sa, že „máme čo robiť, aby sme kriticky naučili vnímať, čo nám podsúvajú“. Zuzana Panczová jednu z príčin rozšírenia konšpiračných teórií, fakenews vidí v nedôvere ľudí v systém, elity či štandardné demokratické inštitúcie. Podľa nej to súvisí s tým, že sme veľa rokov prežili v totalite.

S umelou inteligenciou sa začína čoraz viac uplatňovať nástroj ChatGPT. Ivana Budinská poukazuje s jeho požívaním a zneužívaním najmä na etické a morálne princípy. Sama dáva konkrétny príklad, ako pristupuje k praktickému použitiu tohto nástroja v pedagogickej praxi. Pre antropologičku Zuzanu Pancovú je využitie ChatGPT „veľmi zaujímavá výzva“. Zatiaľ ho ako hrozbu nepovažuje. „Dúfam, že nám to neprinesie len množstvo nevýhod,“ hovorí a dodáva, že pri využívaní umelej inteligencie treba byť veľmi ostražitý. „Nie je to len otázka vzdelávania, ale najmä morálky a našich hodnôt – a na tom musíme veľmi veľa pracovať.“

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Ivanou Budinskou a Zuzanou Panczovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky