Aktuality

Mikrobióm, objavovanie skrytej sily čriev bolo témou ďalšej vedeckej kaviarne v Košiciach, ktorá sa konala v stredu 25. októbra 2023 v Tabačke – malej kinosále. Sprievodkyňou objavovaním sily našich čriev bola odborníčka, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu mikrobiómu, vysokoškolská učiteľka, výskumníčka, laureátka súťaže súťaže L’Oréal-UNESCO Pre ženy vo vede v roku 2019 RNDr. Vlasta Demečková, PhD., z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. 

Dr. Demečková sa venuje výskumu účinku mikrobiálnych terapií (probiotiká, synbiotiká, fekálna mikrobiálna transplantácia) a ich schopnosti znormalizovať imunitné reakcie u pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čriev, ako aj pacientov s poruchami autistického spektra.

Mikróby nás veľkú časť minulého storočia desili. Spôsobovali choroby, pandémie, úmrtia alebo celoživotné následky. V priebehu 20. storočia sa to však zmenilo a ľudstvo profitovalo z objavu antibiotík a rôznych vakcín. Radikálne sa znížil počet a závažnosť infekcií.

Nič však nie je zadarmo, takže i za tento pokrok platíme pomerne vysokú cenu. Naše antimikrobiotické ťaženie sprevádza zvýšený výskyt chronických neinfekčných chorôb a porúch: diabetes, alergie, astma, zápalové črevné ochorenia, autoimunitné ochorenia, autizmus, obezita alebo niektoré druhy rakoviny sme nikdy nemávali viac ako teraz. Posadnutosť absolútnou čistotou sa často neoplatí. Súčasné štúdie poukazujú na priamu spojitosť medzi prítomnosťou alebo neprítomnosťou určitých baktérií a všetkých uvedených chronických ochorení. Britská organizácia National Trust dokonca vyzýva rodičov, aby svojim deťom navliekli gumáky, obliekli pršiplášte a vyslali ich von stavať do kaluží hrádze, vyrábať bábovky z blata a zbierať chrobáky. 

Mikróby teda nie sú len hrozba, sú aj nevyhnutnou súčasťou nášho života. A hlavne o tom bola októbrová vedecká kaviareň.

Vedeli ste, že v tele človeka sa nachádza desaťnásobne viac mikroorganizmov než ľudských buniek? V ľudskom čreve je 10-krát väčší počet mikrobiálnych buniek ako v celom ľudskom tele, celkovo je to približne 100 biliónov mikróbov, ktoré predstavujú až 5 000 rôznych druhov a vážia približne dva kilogramy. Odborníci používajú v súčasnosti pre mikrobiálne osídlenie ľudského tela termín mikrobióm.  Mikrobióm má vplyv na to, akú máme náladu, ako sa cítime, ako sa vyspíme, či priberáme alebo chudneme, ako pracuje naše trávenie a imunita, či dôjde u nás k rozvoju celiakie, zápalových ochorení čreva, tráviacich problémov, kožných problémov, metabolickému syndrómu, diabetu, ale aj depresie alebo rôznych neurodegeneratívnych ochorení. Kvalitatívne a kvantitatívne vyrovnaný mikrobióm je akýmsi kontrolným zdravotným centrom človeka, ktorý rozhoduje o jeho dobrom zdraví. Kľúč k zachovaniu dobrého zdravia má však človek vo svojich rukách, pretože je to správna životospráva človeka, ktorá „odomyká dvere“ do kontrolného centra a v ňom zabezpečuje homeostázu ľudskej mikroflóry.

Ako dôkaz uviedla Dr. Demečková príklad dlho žijúcich ľudí – 116-ročná španielska superbabička Maria Branyas uviedla, že za svoj dlhý život vďačí striedmej strave, kde jej gro bola konzumácia prírodného jogurtu, a tiež tomu, že sa vždy vyhýbala toxickým ľuďom. Dôvodom, prečo sa niektoré komunity dožívajú zrelého veku, je vysoká konzumácia potravín bohatých na probiotiká. Najobľúbenejším produktom tohto typu je jogurt. Probiotiká sú živé kultúry baktérií a kvasiniek, ktoré majú veľmi priaznivý vplyv na imunitu a fungovanie tráviaceho systému. Prírodný jogurt je dobrý na všetko J.

Jedným z ukazovateľov zdravého mikrobiómu je jeho rozmanitosť, ktorá má dva aspekty: bohatosť a rovnomernosť. Bohatosť sa týka toho, koľko rôznych typov mikróbov máte, kým rovnomernosť sa týka rovnováhy medzi počtom jednotlivých typov. Dvaja ľudia so 100 rôznymi typmi mikróbov majú rovnaké bohatstvo. Ak však jeden z týchto dvoch ľudí má 95 % svojho mikrobiómu tvoreného len jedným z týchto typov a ďalších 99 typov tvorí ďalších 5 %, ide o veľmi nerovnomerný mikrobióm. Veľmi pekné bolo prirovnanie, ktoré použila Dr. Demečková. Náš organizmus prirovnala k blšiemu trhu. Naše bunky v ňom reprezentujú predávajúcich v jednotlivých stánkoch a mikróby sú v ňom turisti a kupujúci. Predávajúci a kupujúci sa vzájomne ovplyvňujú – predajcovia (naše bunky) sa prispôsobujú tomu, kto tam prichádza a po čom je dopyt, a naopak kupujúci (mikróby) sa zdržia, ak sú ich očakávania a potreby naplnené. Na každom trhu je dôležitá rozmanitosť a rovnomernosť ponuky.

Mikrobióm nie je jediným faktorom určujúcim náš zdravotný stav, ale je veľmi dôležitým faktorom. Veľa otázok však zostáva otvorených, Dr. Demečková uviedla tri z nich, na ktoré komunita vedcov hľadá odpovede. 1) Aké je zloženie zdravej mikrobioty?, 2) Ako a kedy je najvhodnejšie do mikrobiómu zasiahnuť? 3) Je mikrobióta príčinou alebo dôsledkom ochorení?

V oblasti výskumu črevných mikrobiómov sa za posledné dve desaťročia udialo veľa. Toho, čo o črevnom mikrobióme a jeho prínose pre zdravie a choroby nevieme, je oveľa viac než toho, čo vieme. Cesta sa však ešte len začala a je riadne vzrušujúca.

Dr. Demečková sa prejavila nielen ako odborníčka v oblasti mikrobiómu, ale aj ako skvelá vysokoškolská učiteľka, pedagogička. Dokázala svojou pútavou a logicky veľmi dobre vyskladanou prednáškou podporenou názornou a esteticky veľmi pekne vytvorenou prezentáciou udržať pozornosť publika celý čas takmer bez dychu, tak ako pri napínavom filme. Bol to opäť veľmi príjemne a užitočne strávený večer.

Viac informácii o (nielen) októbrovej vedeckej kaviarni  nájdete na webstránke košických vedeckých kaviarní.

Spracoval a foto: Ján Gálik, Neurobiologický ústav BMC SAV, v. v. i.