Aktuality

Hosťom prvej tohtoročnej epizódy Vedeckého podcastu SAV bol Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., odborník na výskum medziplanetárnej hmoty. Vo svojej práci sa venuje aj popularizačným aktivitám. Spolu s moderátorom Petrom Boháčom bilancovali vlaňajší rok z astronomického a kozmologického hľadiska a dotkli sa aj očakávaní na rok 2024.

Z astronomického hľadiska bol pre Jána Svoreňa, no i pre Slovensko zaujímavý pád meteoritu neďaleko Rimavskej Soboty. Teleso bolo viditeľné cez deň a jeho dráha pôvodne nebola známa. Ako sa ju podarilo dohľadať približuje v úvode epizódy J. Svoreň a zároveň popisuje celý proces vrátane hľadania meteoritu. „Zatiaľ sme ho nenašli – ak by sa tak stalo, bol by to tretí slovenský meteorit s rodokmeňom,“ hovorí a vysvetlí, čo znamená, keď má meteorit rodokmeň. Spresní aj jeho predpokladané zloženie a vzhľad, ako je to s nálezným a čo všetko nám dokáže meteorit „povedať“.

Ján Svoreň tiež priblíži, čo všetko sa už vedci dozvedeli od vypustenia vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (25. decembra 2021). V minulom roku došlo vďaka nemu k viacerým objavom. Astronóm spomenie najmä objav zaujímavých látok na niektorých exoplanétach a otázku Hubblovej konštanty, kde teleskop potvrdil odhady Hubblovho ďalekohľadu. Tento výsledok, ktorý priniesol viaceré paradoxy, Ján Svoreň podrobne rozoberie. Uvedie tiež, aké to má reálne dôsledky na niektoré predpovede.

Vedec tiež popíše, ako sa hľadá nový život vo vesmíre, resp. objavujú planéty podobné Zemi – exoplanét. „Vo vesmíre však prevládajú tzv. exoneptúny, plynné gule veľkosti Neptúna. Vedci hľadajú planéty v obývateľnej zóne, a v tom nám práve pomáha teleskop Jamesa Webba, ktorý je schopný analyzovať atmosféry, “ konštatuje astronóm a dodáva, že „zatiaľ dvojičku Zeme nemáme“. Odhaduje, že ju nájdeme do desiatich rokov, ale nepredpokladá, že by to bola planéta so životom.

V podcaste sa dotknú aj projektu OSIRIS-REx, sondy, určenej na skúmanie a odber vzoriek z asteroidu. Ján Svoreň popíše proces odberu vzoriek, ako aj pristátie sondy v púšti (videá sú dostupné na stránkach NASA) a samotné skúmanie vzoriek. „Zaujímavé bude, či tam nájdeme nejaké organické látky,“ ozrejmuje astronóm.

Zaujímavým je podľa Jána Svoreňa aj výskum mesiacov. Preteky v pristátí na Mesiaci počas studenej vojny, vystriedal relatívny pokoj, v súčasnosti je však Mesiac opäť cieľom kozmického výskumu. „Je to veľmi dôležité z troch hľadísk – ľudstvo sa chce stále dostať na Mars a bez stálej stanice na Mesiaci to nie je možné, ďalším je hľadanie vody a tretím je astronomický prístup pri sledovaní vesmíru z odvrátenej strany Mesiaca,“ vysvetľuje vedec a predpokladá, ako bude postupovať „osídľovanie“ Mesiaca. Zmieni sa aj o výskume ostatných mesiacov a mesiačikov.

Ján Svoreň popíše, čo znamenali neobvyklé polárne žiary, ktoré sme vlani v novembri pozorovali na Slovensku a prečo sme ich videli v našich zemepisných šírkach. Vysvetlí aj slnečné cykly a bližšie popíše súčasný cyklus, ktorý je pre slnečných fyzikov zatiaľ záhadný. V roku 2023 sme sa tiež podľa J. Svoreňa dozvedeli mnohé novinky o Slnečnej sústave. Ukazuje sa, že Edgeworthov–Kuiperov pás, miesto, kde sme predpokladali, že sa zhruba končí Slnečná sústava – koncom nie je. Vedec uvedie najnovšie vedecké výsledky, ktoré to objasňujú. Nepredkladá sa však, že by tam bola ďalšia – deviata – planéta Slnečnej sústavy.

Ján Svoreň zhrnie aj minuloročné oslavy 80. výročia vzniku Astronomického ústavu SAV, ktorý sa datuje od prvého pozorovania a spomenie najvýznamnejšie míľniky ústavu. Priblíži aj výsledky svojho výskumu – najmä výskum komét. Povie aj, či nám hrozí nebezpečenstvo z vesmíru, napríklad zrážka s iným telesom.

Na záver vedec prezradí, aké zaujímavé astronomické úkazy nás čakajú v roku 2024 a ktoré budeme môcť pozorovať aj u nás.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Jánom Svoreňom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky