Zvyškové teplo – zanedbávaný energetický poklad
Posledná košická vedecká kaviareň v roku 2023 bola síce v decembri, vlani, no jej odkaz je hlavne odkazom pre budúcnosť a aktuálny aj dnes. Kaviareň, ktorú si pre košické publikum pripravil člen Predsedníctva SAV Ing. František Simančík, PhD., z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, v. v. i., v Bratislave, bola pokračovaním jeho kaviarne spred štyroch rokov (november 2019).
Vtedy svoju kaviareň začal tým, že na hrnček s chladnúcim čajom položil malý stroj (funkčný model Stirlingovho motora), ktorý počas prednášky poháňalo balastné teplo unikajúce z čaju počas jeho chladnutia, aby sa čaj dal vypiť. Bola to naozaj pôsobivá demonštrácia témy prednášky – vytváranie množstva balastného tepla (varenie čaju), ktoré je nevyhnutné pre technologické procesy, no potom uniká nevyužité do atmosféry (chladnutie čaju, pričom toto teplo je schopné vykonávať prácu). Pritom na iných miestach teplo chýba a musí sa vyrábať nové (vykurovanie). To môže prispievať podstatnou mierou aj k otepľovaniu prostredia a ku klimatickej zmene. V anotácii prednášky Dr. Simančík uvádza:
„Prednáška nadväzuje na predchádzajúcu prednášku, v ktorej sme sa venovali možnému vplyvu človeka na prebiehajúcu klimatickú zmenu a ľudským možnostiam ako ju zmierňovať, bez výrazného negatívneho dopadu na dosiahnutý civilizačný komfort.
Sústredíme sa na zvyškové teplo, ktoré vzniká takmer pri všetkých ľudských činnostiach pri konverzii energie na užitočnú formu, najmä pri výrobe elektriny, v doprave a priemyselnej výrobe. Toto teplo považujeme za neželaný, ale nutný vedľajší produkt, nepripisujeme mu patričnú hodnotu a väčšinou ho bez úžitku vypúšťame do okolia. Ak na to použijeme aktívne chladenie, spotrebujeme navyše ďalšiu energiu.
Na Slovensku len pri výrobe elektriny, v priemysle a doprave bez akéhokoľvek využitia vyhodíme viac ako 100 TWh zvyškového tepla. Zarážajúce je, že napriek tomu, že toto teplo máme zadarmo k dispozícii, ignorujeme ho, nevyužívame, ale napriek tomu sa v zime obávame nedostatku plynu na vykurovanie domácností a jeho vysokej ceny.
Hoci tepla máme k dispozícii dosť, spaľovaním plynu a často, žiaľ, aj nekvalitného tuhého paliva si doma ďalšie teplo na kúrenie vyrábame. A nie je ho málo – slovenské domácnosti ročne spotrebujú približne 20 TWh, z toho asi štvrtina sa vyrobí spaľovaním tuhého paliva.
Ak by sa nám podarilo zo zvyškového priemyselného tepla zachytiť a na kúrenie použiť len pätinu, už by sme na Slovensku žiadne teplo na kúrenie vyrábať nemuseli. Ušetrila by sa tak drahá energetická surovina, ktorú musíme dovážať, a súčasne odstránili emisie, ktoré najmä v prípade kúrenia tuhým palivom výrazne zaťažujú naše mestá a dediny. Ušetrený objem CO2 by bol dokonca väčší, ako keby sme úplne odstavili celú osobnú dopravu.
Pritom je to už dnes technicky a dokonca aj ekonomicky možné. Ako na to, ukážeme v prednáške, v ktorej predstavíme výsledky práve ukončeného, ktorý sa uvedenej problematike venoval.“
Na prístupe Ing. Františka Simančíka je vzácne to, že dokáže nielen problém pomenovať, nezatvára si pre ním oči, ale vždy sa snaží priniesť aj pozitívnu správu, čo by sa s tým dalo robiť. A to nie z pohľadu populistického politika alebo bojovne naladeného aktivistu, ale z exaktného a realistického pohľadu inžiniera a vedca, založeného na dátach a faktoch.
Dr. Simančík ukázal v prednáške aj možnosti, ako teplo produkované v továrňach a elektrárňach, a dokonca aj v spaľovacích motorov áut využiť tak, aby sme ho nevypúšťali do okolia (a prispievali k otepľovaniu), ale aby sme ho využili tam, kde je potrebné (napr. vykurovanie bytov) a zabránili tak zbytočnej produkcii ďalšieho a ďalšieho tepla. Svoje tvrdenia a návrhy podložil aj dátami z vlastných projektov. Určite sa oplatí nad jeho návrhmi zamyslieť (pozri video pod článkom).
Spracoval: Ján Gálik, Neurobiologický ústav BMC SAV, v. v. i.
Foto: Ján Gálik
Video: Martin Bystriansky