Aktuality

Znečistenie životného prostredia alebo infekcia môžu v rastlinách vyvolať zmeny, ktoré vyústia až do ich mutácií. Katastrofa v černobylskej jadrovej elektrárni, ktorá v roku 1986 spôsobila masívny únik radiácie, vyvolala na rastlinstve vznik viacerých bizarných mutácií. O tom, aký vplyv mal výbuch na rastliny v danej oblasti a ako tieto rastliny vyzerajú dnes, hovoril vo Vedeckom podcaste SAV doktor Maksym Danchenko z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. (CBRB SAV, v. v. i.). Vzhľadom na to, že výskum ukrajinského vedca je interdisciplinárny, rozhovoril sa aj o ďalších svojich výsledkoch a v neposlednom rade aj o popularizácii (a kráse) vedy. Podcast moderoval Peter Boháč.

Maksym Danchenko pôsobí na Slovensku podľa vlastných slov nepretržite desať rokov. „Všetko sa začalo, keď som dostal v roku 2007 ako doktorand národné štipendium Slovenskej republiky do Nitry (Ústav genetiky a biotechnológie rastlín CBRB SAV – pozn. red.),“ hovorí o svojich slovenských začiatkoch. Po ukončení prvého štipendia sa po krátkom čase opäť vrátil – tentoraz na Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV, kde sa niekoľko rokov venoval biochémii a proteomike. Nakoniec sa však predsa len vrátil na nitriansky ústav, kde pokračoval vo výskume rastlinnej virológie. Sám o sebe hovorí, že je predovšetkým fyziológ rastlín.

M. Danchenko v súčasnosti študuje stresové reakcie rastlín na vonkajšie faktory – predovšetkým ionizujúce žiarenie, znečistené životné prostredie či vírusové infekcie. V podcaste vysvetľuje, prečo je tento výskum taký dôležitý. „Ak lepšie porozumieme správaniu rastlín v stresových podmienkach, umožní nám to viac kontrolovať a pestovať potravu pre ľudí,“ objasňuje a zároveň prízvukuje, že výskum je rovnako dôležitý aj pre prírodu samotnú.

Osobitne sa venoval svojmu výskumu v Černobyle, ktorý bol podľa neho komplikovaný aj z administratívneho a logistického hľadiska. Náročné bolo podľa jeho slov dostať výskumný materiál z tejto oblasti. Vedec zároveň popíše, ako to na mieste černobyľskej havárie vyzerá. Zdôrazní, že stupeň poškodenia a kontaminácie vody a lesa závisel od vetra a dažďa v tom období dní až mesiacov. „To znamená, že kontaminovaná zóna môže byť v okruhu až 10 kilometrov na východ, niekde až tridsať... Úroveň radiácie bola veľmi vysoká a nebezpečná pre rastliny i človeka,“ dokresľuje. Dnes je situácia stabilizovaná, hoci žiarenie tam stále existuje. M. Dachnenko doplní, čo vlastne zostalo v tejto oblasti – aké prvky a žiarenie – a zostane ďalšie stovky rokov. Účinky tohto stabilného chronického ionizujúceho žiarenia, ktoré sú podľa vedca dosť nejednoznačné, potom vysvetlí.

Výskum rastlín v oblasti sa začal ihneď po havárii a uvedie niektoré bizarné mutácie. Sám sa momentálne vo svojom výskume zaoberá vodnými rastlinami – trsmi a porovnáva ich s tými, ktoré zozbieral v nekontaminovanom prostredí. Skúma tiež ďalšie mechanizmy týchto zmien a tvorby radikálov, ktoré popisuje. Vysvetlí prepojenie proteomiky s botanickým výskumom. Načrtne tiež, kam v tejto oblasti smeruje výskum aj v súvislosti s veľkým rozvojom prístrojovej technológie. Zmieni sa tiež aj o problémoch, s ktorými sa stretáva a ktoré súvisia s nedostatočným financovaní vedy. „Síce vieme, ako robiť proteomiku najlepšie, ale chýba nám ´pod rukami´ ten najlepší stroj, infraštruktúra.“ Načrtne však, ako si s tým v tíme vedia poradiť. Veľmi dôležité sú podľa M. Danchenka spolupráce a niektoré z nich vymenuje.

Hoci je Maksym Danchenko na Slovenku už viac ako desať rokov, vojna na Ukrajine sa ho veľmi dotýka. Porozpráva, ako situáciu vníma – z pracovného aj súkromného hľadiska. „Je to pre mňa ťažké, cítim aj takú vinu, že som v bezpečí, kým iní umierajú,“ načrtne. Rozhovorí sa aj o vedeckej práci v zahraničí – kolegov, partnerky – neskôr manželky, ale aj o svojom pôsobení. „Život na Slovensku považujem za komfortný. Baví ma práca, myslím, že robíme pomerne kompetitívny (konkurencieschopný) výskum a budeme robiť ešte lepší,“ zhrnie svoje doterajšie skúsenosti.

Maxym Danchenko je aktívny aj v popularizácii vedy, ktorá ho aj baví a dodáva mu energiu. Veľký ohlas má v tejto súvislosti jeho súčasný výskum mäsožravých rastlín. „Každý výskum nás vedcov niekam posúva – či je úspešný, alebo nie, alebo je výsledok nerozhodný – čo je asi najhoršie. Ale práca vedca je aj ´radostná´, môžeme chodiť na konferencie do zahraničia, písať články, na ktoré dostávame odozvy, a to je veľmi dobrý pocit, že niečo za sebou nechávame,“ dodáva M. Danchenko.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Maksymom Danchenkom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky