Vyšla 64. epizóda Vedeckého podcastu SAV
Ako vyzerá práca archeologičky? Dajú sa nájsť aj na Slovensku skutočné praveké poklady? Ako sa u nás žilo v dobe bronzovej a ako zmenili archeológiu moderné prírodovedné metódy hovorila v ďalšej epizóde Vedeckého podcastu SAV Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Reláciu moderoval Peter Boháč.
Dominika Oravkinová je laureátkou prestížneho ocenenia Danubius Awards a ako jedna z dvoch Sloveniek je držiteľkou grantu National Geographic Explorer. Vo svojom výskume sa zameriava najmä na dobu bronzovú v spišskom regióne. Hoci sa doteraz medzi ľuďmi stretáva s obdivom k svojej práci, práca archeologičky nebola jej snom – priviedla ju k nej náhoda. „A bola to fantastická voľba,“ hovorí a priblíži, ako sa dostala k štúdiu archeológie a prečo sa zaoberá hlavne dobou bronzovou. Tú orientačne ohraničí na roky asi 3500 až 800 p. n. l. a za hlavný znak označí technologický progres, ktorý mal výrazný podiel na vývoj spoločnosti a globalizáciu vtedajšej Európy. „Rada hovorím, že doba bronzová bola naša prvá Európska únia,“ konštatuje a popisuje ďalšie vynálezy či plodiny, ktoré menili našu spoločnosť. Zdôrazní, že naše predstavy o praveku – aj pre nedostatočné učebné materiály v školách – sú skreslené. „Dodnes nevieme zreprodukovať niektoré postupy, s ktorými ľudia v tom čase pracovali,“ dopĺňa a ďalej popisuje ich zručnosti a počiatky remeselnej výroby. Ložiská medi na našom území boli preto veľmi dôležitým faktorom, prečo dostala spoločnosť taký stimul. Prvé doklady o ťažení medi na našom území sú z obdobia eneolitu a prvou známou lokalitou bola Špania dolina.
Dominika Oravkinová sa vo svojom výskume špecializuje na východné Slovensko v staršej a strednej dobe bronzovej. „Z môjho pohľadu je to archeologické eldorádo,“ zhodnotí vedkyňa a konkretizuje aj prečo. Zároveň popíše, s akými prameňmi v súčasnosti pracujú. Súčasná interdisciplinarita komplexne mení pohľad aj prístup archeológov. Odpovie aj na otázku, podľa čoho by identifikovali naše obdobie archeológovia budúcnosti.
Podrobnejšie potom popíše náleziská na východnom Slovensku, resp. na Spiši, a spomenie aj unikátne zistenia v rámci Európy. „V jednom období tu začal vznikať systém opevnených sídel, ide hlavne o spišský región, košickú nížinu, lokalitu Nižná Myšľa či Včelince, na ktorý nadväzovali nížinné agrárne sídliská,“ objasňuje niekoľkoročný systematický nákladný výskum v minulom storočí. „Dnes už pracujeme inak – napríklad aj využívaním genetických informácií,“ približuje ďalej archeologička.
Na lokalite Spišský Štvrtok popíše svoj výskum týkajúci sa sociálnej štruktúry v danom období a unikátne nálezy, ktoré sa tam našli.
Pri hľadaní miest na výskum vychádzajú archeológovia z odporúčaní obyvateľov z regiónu alebo z leteckých prieskumov, dôležitá je stavená činnosť, objasňuje Dominika Oravkinová. Sama napríklad úzko spolupracuje s Národnou diaľničnou spoločnosťou. „Uvedomujeme si, že musíme viac komunikovať s verejnosťou,“ hovorí vedkyňa a dáva ľuďom odporúčania, ako postupovať pri náleze. Rovnako prízvukuje, aká dôležitá je pomoc dobrovoľníkov pri ich práci.
Hovorí o sebe, že je idealistickou optimistkou kombinovanou s dávkou naivity. „Nesmierne dôležité je pre mňa slušné správanie,“ dodáva Dominika Oravkinová, vedkyňa a matka dvoch detí. „Je veľmi dôležité nájsť v živote balans,“ hovorí zo skúseností. Rozrozpráva sa aj o tom, ako sa pripravovala a získala grant z návratovej projektovej schémy po návrate z rodičovskej dovolenky, a tiež v čom jej pomohla. Všetkých dievčatám a ženám, ktoré váhajú, či sa dať na cestu vedkyne, odporúča, aby šli za svojím snom. Prezradí aj ten svoj splnený.
Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Dominikou Oravkinovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto: Martin Bystriansky