Aktuality

Ďalšia špeciálna epizóda vedeckého podcastu SAV sa nahrávala počas festivalu vedy a hudby STARMUS v rámci sprievodného podujatia Science Camp na Hlavnom námestí v Bratislave. Hosťom „pódiového“ podcastu bol riaditeľ CEMEA – Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV Miroslav Hnatko. Podcast moderoval Peter Boháč a svoj rozhovor rečníci sústredili najmä na súčasné vedecké pokroky a vízie v materiálovom výskume.

Prvé skonštruované automobily v 1. polovici 19. storočia jazdili na baterky, pre ich nízku rýchlosť a „nedobíjateľnosť“ boli však nepoužiteľné. Dnes sú batériové technológie témou číslo jeden. O materiálovom výskume v SAV spojenom s budúcnosťou planéty sa rozhovoril M. Hnatko, ktorý je sám materiálových vedec, anorganický chemik, hneď na úvod. „Materiálový výskum má podľa mňa kľúčovú úlohu,“ vysvetľuje vedec. „Progres v materiálovom výskume je závislý od života a keď nejde o život, tak vlastne nejde o nič. Najväčší progres v materiálovom výskume je teda všade tam, kde ide o život.“ A ako príklad uviedol medicínu či vojenský priemysel. Podrobnejšie popísal výskum materiálov v CEMEA, najmä výskum batérií – v čom sú nové a čo nové sa ešte dá objaviť. „Výskum batérií akceleroval Nobelovou cenou v 2019, keď sa začala predávať nabíjateľná baterka,“ podčiarkol a zdôraznil, že vývoj batérií mal „neskutočný progres“. Dotkol sa tiež využitia vysokokapacitnej batérie a vysvetlil princíp jej fungovania, akú úlohu pri tom zohráva materiálový výskum a lítium. Jeden z výskumov centra je zameraný tiež na bezanódové batérie, M. Hnatko vysvetlil princíp, na akom takéto batérie fungujú. „Zatiaľ je to vo vývoji,“ uviedol. V tejto súvislosti rozobral aj problém, ktorý súvisí s materiálmi potrebnými na výrobu batérií – lítium, grafit, a ktoré dovážame z krajín mimo Európskej únie. M. Hnatko naznačil aj riešenie, ktoré bude možné v niektorých prípadoch v sodíkových batériách. Ďalším riešením je recyklácia vzácnych kovov.

Podľa M. Hnatka sme na štarte vývoja batérií a elektrických áut. „Moja realistická predstava, ktorej verím, je, že budeme jazdiť už len na elektrických autách,“ hovorí vedec, „moja uletenejšia predstava je, že batérie dôjdu až tak ďaleko, že možno nebudú využívať sodík, lítium, ale jadro. Budeme mať mobil, ktorý pôjde na jadro, prídeme domov a telefón nám potiahne celú domácnosť.“

Ďalším významným výskumom, ktorému sa v CEMEA SAV venujú a ktorý je blízky aj M. Hnatkovi, je vývoj materiálov pre medicínu. „Vyvinuli sme materiál, ktorý tvorí povrch 3D titánových implantátov. Tento povrch sa správa ako špongia. Keď chirurg tesne predtým, ako vloží implantát do tela, vloží ho do antibiotického roztoku a keď je v tele, postupne pomaly rozpúšťa antibiotiká a zabraňuje zápalovým reakciám,“ popísal vedec, pričom vyzdvihol veľký význam interdisciplinarity v CEMEA. „Spojením vedcov z rôznych ústavov nebolo potrebné nútiť ich do nejakej práce, stačí, že spolu hovorili.“

Budúcnosť materiálového výskumu vidí M. Hnatko vo vývoji materiálov, ktoré budú napríklad interagovať s ľudským telom. Vyrobiť keramiku, ktorá je plasticky tvarovateľná – je „svätý grál“, ktorý si rád prevzal od mnohých kolegov-vedcov. Sám nechcel byť vedcom – k tejto dráhe ho priviedol život. „No zanietenosť, ťah na bránku a hlad po poznaní by mal mať v sebe každý vedec,“ odkazuje M. Hnatko, ktorý ak by sa nevenoval vede, „upísal“ by sa umeleckej keramike.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Miroslavom Hnatkom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu. Novinkou je možnosť sledovať rozhovor aj prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied. 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková