Aktuality

Čo je studená vojna, aké boli jej príčiny, etapy, následky či ktoré osobnosti sa spájajú s týmto obdobím hovoril v 69. epizóde Vedeckého podcastu SAV riaditeľ Historického ústavu SAV, v. v. i., Slavomír Michálek. Je odborníkom na americkú politiku v období studenej vojny, československo-americké politické a kultúrne vzťahy a rád nazerá na históriu „aj zadnými dverami“. Podcast moderoval Peter Boháč.

Studenú vojnu, azda najvýznamnejší fenomén 20. storočia, zvykneme ohraničovať rokmi 1947 až 1991. „Podľa niektorých historikov sa však začiatok studenej vojny datuje od roku 1917, keď vzniká prvá komunistická veľmoc,“ približuje vedecké názory na vznik studenej vojny historik. Bipolárny svet sa začína budovať až po druhej svetovej vojne, keď dovtedajší spojenci vlastne stratili spoločného nepriateľa. Za koniec považuje roky 1990-1991 charakterizované pádom Berlínskeho múra, zjednotením Nemecka a rozpadom ZSSR. Podrobnejšie potom popíše obdobie studenej vojny, ktoré malo mnohé sprievodné javy, fázy aj intenzitu a neprejavovali sa len v otázkach zbrojenia. „Premietala sa aj v bežnom živote ľudí, aj vo vtedajšom Československu, ktoré už do roku 1945 malo svoje miesto viac-menej predurčené,“ konštatuje vedec. Medzi vnútorné prejavy v jednotlivých štátoch, konkrétne v Československu, zaradil aj exodus ľudí, ktorí nesúhlasili s totalitným režimom. Za hlavnú príčinu studenej vojny považuje najmä hodnotové rozdiely. „Konfliktné situácie boli úplne konkrétne – od Jaltskej konferencie cez vznik OSN po rôzne mierové konferencie,“ vymenúva historik a dodáva, že spočiatku tie konflikty boli zakryté. Načrtne aj úlohu Československa pri „kreslení čiary, kadiaľ pôjde železná opona“. Na rozdelení Nemecka dokladuje spomínané hodnotové rozdiely a spôsob života na oboch stranách bipolárneho sveta. „Obrovskú úlohu zohral Marshallov plán,“ spomenie S. Michálek a detailnejšie rozoberie túto americkú ekonomickú ponuku pre povojnovú Európu aj reakcie jednotlivých štátov, vrátane Československa. „Samozrejme, treba brať do úvahy aj geostrategický rozmer zo strany USA,“ podotýka. „Rovnako tak však robilo smerom ku krajinám budúceho východného bloku aj ZSSR už od leta 1944.“ Československo tak po vojne stratilo jednu z mála možností rozvíjať sa ako vyspelá ekonomická krajina, konštatuje historik a popisuje konkrétne kroky československej vlády. Z hľadiska Československa však vedec nepovažuje Marshallov plán za medzník pre začlenenie do jedného či druhého bloku. „Podľa mňa to skôr bola uránová dohoda z októbra 1945,“ zdôrazňuje. „Podľa tohto dokumentu sa Československo zaviazalo dodávať do ZSSR až 95 percent vysokokvalitného uránu – a aj vďaka nemu bolo ZSSR schopné zhotoviť atómovú bombu.“ V tejto súvislosti vedec popíše aj povestné preteky v zbrojení či kozmickom výskume. Historicky sa v podcaste vedec vráti aj k tzv. zástupným vojenským konfliktom, ktoré sa všetky dotýkali aj Československa. „Pri mnohých pritom svet balansoval na pokraji nukleárnej vojny,“ hovorí vedec a konkretizuje tie najzávažnejšie konflikty.

Slavomír Michálek bližšie ozrejmí aj nástup amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorý označil ZSSR ako „ríšu zla“ a odštartoval najmä v prvom funkčnom období obrovské preteky v zbrojení a veľkou mierou tak ekonomicky zlomil Sovietsky zväz. Počas Reaganovho druhého funkčného obdobia už ZSSR nemá ako súperiť s USA. „Na chvíľku to možno spomalil nástup ´moderného´ sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova. Vieme o tzv. gorbománii, keď ho Západ zbožňoval aj jeho manželku Raisu,“ približuje obdobie perestrojky vedec a spomenie tiež obdobie „prohibície“ v ZSSR. „Gorbačov bol známy aj ako minerálkový tajomník – zakázal vodku, no tá sa, samozrejme, v Sovietskom zväze pálila načierno, zo samohonky, repy... Jednoducho, kto zakáže v ZSSR vodku, nemôže vnútropoliticky prežiť,“ vysvetľuje historik vývoj v tejto krajine na sklonku studenej vojny, keď vývoj aj v ostatných krajinách sovietskeho bloku smeroval k pádu režimu.

Slavomír Michálek zároveň popísal aj súčasný vývoj, keď sa obnovili preteky v zbrojení, vesmírne preteky, svetoví lídri sa vracajú k bipolárnemu videniu sveta... „Dnes sa vytvára svet, kde neexistujú dve veľmoci, zostáva len jedna, no ukazuje sa, že niektoré faktory súvisiace so studenou vojnou vyhovujú obom stranám,“ približuje situáciu vedec. Spomenie tiež Čínu – ako ďalší faktor budúceho vývoja. Svet je dnes nielen v studenej vojne, ale aj v reálnej – sú tu hybridné vojny, vojna propagandy,“ upozorňuje historik. Sám považuje svoju prácu za nikdy nekončiaci proces, vzdelávanie. „Aj keď niečo nenájdeme, aj to je posun v poznaní,“ tvrdí historik, ktorý za svoj „svätý grál“ považuje dokument, ktorý našiel v Národnom archíve USA, a to je už spomínaná uránová dohoda, o ktorej sa dlho vedelo, že existuje. Spomenie však aj ďalšie dôležité dokumenty a fakty, ku ktorým sa pri svojej práci dostal.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Slavomírom Michálekom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu. Novinkou je možnosť sledovať rozhovor aj prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied. 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky