Aktuality

Mestské múzeum Lučenec privítalo koncom mája v rámci série prednášok Vivat Scientia! Nech žije veda! experimentálneho jadrového fyzika Martina Venharta, v tom čase ešte podpredsedu SAV a kandidáta na predsedu SAV. V pútavom rozprávaní s názvom Odkiaľ sa vzali chemické prvky vo vesmíre publiku priblížil z čoho je vyskladaný svet okolo nás a ako tieto stavebné kamene vznikli. Vzácna návšteva prilákala množstvo záujemcov a sála lučeneckej Radnice sa zaplnila do posledného miesta.

„Každá vec okolo nás je zložená z chemických prvkov a na to, aby sme porozumeli pôvodu týchto prvkov, sa musíme vrátiť až k Veľkému tresku,“ skonštatoval M. Venhart hneď v úvode. Prednáška postupne previedla publikum vznikom atómových jadier v najstarších okamihoch vesmíru, procesmi prebiehajúcimi vo hviezdach, až po výbuchy supernov a zrážky neutrónových hviezd, ktoré vytvárajú tie najťažšie prvky.

Martin Venhart vysvetlil, že v prvých minútach po veľkom tresku vznikli len tri najľahšie prvky –vodík, hélium a lítium. Upozornil však, že vtedy ešte neexistovali atómy v pravom zmysle slova. „Až zhruba 380 000 rokov po veľkom tresku sa vesmír ochladil natoľko, že sa elektróny dokázali naviazať na jadrá a vznikli atómy. Až vtedy vznikla chémia,“ zdôraznil fyzik. Práve tento moment, rekombinácia elektrónov s jadrami, otvoril cestu k vzniku prvých štruktúr, ktoré sa neskôr stali galaxiami, hviezdami, planétami a napokon aj nami.

Publikum zaujala aj ukážka grafického zobrazenia všetkých známych jadier podľa počtu protónov a neutrónov. „Chemici majú Mendelejevovu tabuľku prvkov, my, jadroví fyzici sa sústreďujeme na izotopy, preto naša tabuľka prvkov vyzerá takto“ vysvetlil M. Venhart a ukázal, že stabilné prvky sú v nej len malou skupinou. Väčšina izotopov je nestabilná a rozpadá sa a práve vďaka tomu je vesmír dynamickým miestom, v ktorom sa látka mení a vyvíja.

Jednou z kľúčových častí prednášky bol príbeh vzniku uhlíka-12 (¹²C), základného stavebného kameňa života. Tento prvok vzniká vo vnútri hviezd fúziou troch héliových jadier, ale len vďaka výnimočne presnému naladeniu fyzikálnych podmienok. „Keby boli podmienky vo vesmíre len o asi dve percentá iné, uhlík-12 by nevznikol. A bez uhlíka by neexistoval život, ako ho poznáme, ale ani ostatné chemické prvky. Nechávam na svetonázore každého z Vás, či je to náhoda alebo dielo stvoriteľa,“ dodal M. Venhart a doplnil, že táto reakcia prebieha len vďaka tzv. Hoylovmu vzbudenému stavu uhlíka, energetickej hladine, ktorú britský astrofyzik Fred Hoyle predpovedal skôr, než bola objavená.

Hoci ľahké prvky vznikli krátko po Veľkom tresku, ťažšie prvky ako železo, meď, striebro, zlato či urán sa rodia v extrémnych podmienkach vo vnútri hviezd. Ešte ťažšie prvky vznikajú pri explóziách supernov a pri zrážkach neutrónových hviezd. „Neutrónová hviezda je taký zvláštny objekt, vlastne také obrovské atómové jadro. Keď sa dve zrazia, vesmír v tom okamihu vyrobí mnohé prvky vrátane tých najťažších, ako sú urán a tórium,“ vysvetlil jadrový fyzik.

Na Zemi má rádioaktivita často negatívne konotácie, M. Venhart v prednáške zdôraznil, že prirodzená rádioaktivita je kľúčová pre život. Vďaka rozpadu izotopov ako urán, tórium či draslík-40 sa vo vnútri Zeme uvoľňuje teplo, ktoré zásadne ovplyvňuje pohyb tektonických platní, vytvára sopečnú činnosť a zároveň udržiava zemské magnetické pole. Bez neho by planéta nebola chránená pred ničivým kozmickým žiarením. „Aj naše telo je rádioaktívne a to najmä kvôli izotopu draslíka, ktorý je v každom z nás. A preto aj žiarime. Mierne, ale predsa,“ dodal s úsmevom vedec.

Hoci téma bola náročná, prednáška bola výborne vyskladaná a podaná s ľahkosťou, humorom a odbornou presnosťou. Mnohých z prítomných zaujali nielen fakty o vesmíre, ale aj osobné postrehy a fyzikove prirovnania, ktoré komplikované procesy priblížili zrozumiteľne a obrazne.

V závere podujatia publikum odmenilo dr. Venharta dlhým a srdečným potleskom, ktorý bol nielen ocenením kvalitnej prednášky. Sprevádzal tiež úprimné gratulácie k zvoleniu do pozície predsedu SAV a priania úspechov vo výkone tejto významnej funkcie.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

FOTOGALÉRIA

Text a foto: Katarína Gáliková