Aktuality

Slovenská akadémia vied štartuje už šiestu sériu podcastových rozhovorov so svojimi vedcami a vedkyňami. Vedecký podcast SAV akadémia spustila v roku 2020, odvtedy vydala 105 epizód, z toho 13 špeciálov. Poslucháčom sa naďalej budú striedavo prihovárať moderátori Monika Tináková a Peter Boháč. Hostkou najnovšej epizódy bola archeologička Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. Hlavnou témou rozhovoru s Petrom Boháčom bol výskum popradskej hrobky germánskeho kniežaťa, ktorému zasvätila svoju kariéru.

Pozoruhodný príbeh hrobky germánskeho kniežaťa sa začal v roku 2005, keď bagrista počas stavebných prác v Poprade-Matejovciach narazil na konštrukciu, ktorú považoval za vojnový bunker. Následný výskum však ukázal, že ide o hrobku približne 20-ročného muža zo 4. storočia. Objav, ktorý dostal prívlastok „slovenský Tutanchamón“, sa rýchlo zaradil medzi najvýznamnejšie archeologické nálezy v Európe.

„To, čo je unikátne na tomto hrobe, nie sú šperky ani drahé kovy. Je to organický materiál – drevo, textil či kože. Na týchto predmetoch vieme čítať myslenie vtedajších ľudí, čo je v archeológii nesmierne vzácne,“ vysvetľuje Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV.

Hrobka bola vykradnutá už krátko po pochovaní. Paradoxne práve to prispelo k jej zachovaniu. Do jamy sa dostala voda a nepriepustné vrstvy pôdy vytvorili prostredie bez prístupu kyslíka. „Dá sa povedať, že išlo o časovú konzervu. Poklady zmizli, ale vďaka náhode zostalo zachované to, čo by sa inak rozpadlo,“ dodáva Štolcová.

Výskum hrobky sa zmenil na rozsiahly medzinárodný projekt. Zapojili sa odborníci z Nemecka, Česka či Talianska, ktorí priniesli nové metodiky a financovanie. V laboratóriách odkrývali zamrazené bloky hliny a odhaľovali mikroskopické zvyšky zlatých nití či farbených tapisérií. „Bolo fascinujúce držať v rukách vlnenú tapisériu s karmínovo-červenou nitkou. Takéto farbivo sa vyrábalo z červca dubového zo Stredomoria. To jasne ukazuje, že knieža z Popradu mal kontakty s Rímskou ríšou,“ hovorí archeologička.

Nález priniesol nielen nové poznanie, ale aj otázky. Kto bol mladý muž vysoký 177 centimetrov, ktorý zomrel približne vo veku dvadsať rokov? Analýzy potvrdili, že mal bohatú stravu podobnú rímskym občanom, trpel hepatitídou a dokonca gigantizmom. Hoci zlaté predmety zmizli, zachované organické artefakty majú pre vedu ešte väčšiu hodnotu.

„Po dvadsiatich rokoch stále nachádzame nové informácie. Tento objav nás učí, že pokladom nemusí byť zlato, ale schopnosť rekonštruovať každodenný život a kultúru ľudí spred 1600 rokov,“ uzatvára Štolcová.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Terezou Štolcovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu. Rozhovory s vedcami SAV môžete už aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.

Spracovala: Katarína Gáliková

Foto: Martin Bystriansky