Aktuality

„Na Slovensku po slovensky!“ – veta, ktorá sa kedysi ozvala pri útoku na Hedvigu Malinovú, sa stala symbolom toho, že aj slová dokážu ublížiť. Nová brožúra z cyklu Otvorenej akadémie Ako jazykom (ne)ubližujeme upozorňuje, že ubližovať môžeme aj takým ‚neviditeľným‘ nástrojom, ako je jazyk.

Kto sa stáva obeťou jazykovej diskriminácie? Podľa editorky publikácie J. Rusinkovej z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. (JÚĽŠ SAV) môžu byť jej cieľom nielen používatelia cudzích alebo menšinových jazykov a dialektov, ale aj ľudia s rečovými chybami či tí, ktorých materinským jazykom je slovenčina, no ich prejav sa nezhoduje s našimi očakávaniami „správnej“ slovenčiny. Pripomína, že ako „členovia jednej spoločnosti, ktorá nie je jednoliata, ale rôznorodá, máme zodpovednosť za to, čo sa v jazyku ustáli, pretože to môže byť to posledné, čo počuje obeť pred útokom.”

S ustaľovaním významov slov úzko súvisia otázky: Čo to vlastne tými slovami robíme, keď komunikujeme? Čo s naším jazykom robí propaganda? „Pochopenie, že významy slov sú závislé od kontextu a individuálnej perspektívy, nám pomáha v odhaľovaní nežiaducich vplyvov manipulácie,” objasňuje vo svojej kapitole R. Soóky (JÚĽŠ SAV), pričom vysvetľuje, prečo slovné spojenie liberálny fašizmus vôbec nepovažuje za nelogický paškvíl.

Hoci mal byť internet priestorom rovnosti hlasov, Jana Papcunová zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v. v. i. a Magda Petrjánošová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. sa domnievajú, že dnes je často miestom, kde „nie je počuť všetkých, ale iba tých najhlasnejších“. Autorky v brožúre objasňujú, ako sa na internete šíri nenávistný obsah, ako tento obsah vplýva na mieru násilia v spoločnosti či online radikalizáciu.

Okrem upozorňovania na spôsoby, akými dokážeme jazykom ubližovať, ponúka však autorský kolektív aj možné riešenia. Ústredným konceptom brožúry je preto koncept uvedomelej komunikácie. Tá je podľa nich vedomá a disciplínovaná, informovaná, rešpektujúca a citlivá či angažovaná a svedomitá.

V tomto duchu približuje L. Molnár Satinská (JÚĽŠ SAV) i koncept rodovo inkluzívnej slovenčiny. Ponúka niekoľko možností, ako sa jazykom usilovať o to, aby sa nik necítil z komunikácie vylúčený. Základom je pritom nedržať sa kŕčovito všetkých odporúčaní, ale zohľadňovať svojskosť každej komunikácie, do ktorej vstupujeme: „Ide o ukážky rôznych postupov pre ľudí, ktorí sa chcú vyjadrovať rodovo inkluzívne. Aj malé zmeny v jazykovom prejave môžu mať veľký vplyv na to, ako sa komunikujúce osoby cítia.”

Brožúra Ako jazykom (ne)ubližujeme je príspevkom k diskusii o budovaní občianskej spoločnosti a návodom, ako môžeme sami prispieť k znižovaniu nerovnosti v spoločnosti. 

Brožúra je prístupná online na stránke Otvorenej akadémie.

Spracovali: Jaroslava Rusinková a Roman Sooky, JÚĽŠ SAV, v. v. i.

Foto: Katarína Gáliková