SAVinci kaviareň: Stredoveké umenie dobrého umierania
Dnešné umieranie sa zvyčajne odohráva v nemocniciach a hospicoch, mimo dohľadu príbuzných a priateľov. V stredoveku bolo ritualizovanou, verejnou a spoločenskou udalosťou. Človek nezomieral sám, ale v kruhu rodiny a susedov, alebo v kláštore v spoločnosti spolubratov, ktorí mu svojimi modlitbami a povzbudzovaním mali pomôcť odolávať posledným pokušeniam na smrteľnej posteli. O stredovekom umení dobrého umierania bude hovoriť v novembrovej SAVinci vedeckej kaviarni 3. novembra 2025 o 19.00 hod. archivárka a historička PhDr. Miriam Hlavačková, PhD., z Historického ústavu SAV, v. v. i.
Rituály, ktoré sa bezprostredne vzťahovali k hodine smrti, boli praktizované najmä s vidinou uľahčenia odchodu duše na „onen svet“, pretože sa verilo, že smrťou sa život nekončí. Čo považovali stredovekí ľudia za „dobrú“ a „zlú“ smrť? Aké predstavy mali o posmrtnom živote? Čo im odporúčali príručky o umení dobrého zomierania? Aké boli medicínske, právne a duchovné aspekty smrti? Ako sa vtedajší ľudia vyrovnávali s touto existenciálnou otázkou a nakoľko sa ich vnímanie smrti líšilo od postojov nás, súčasníkov? Na tieto a mnohé ďalšie zaujímavé otázky odpovie archivárka Miriam Hlavačková, známa aj ako spoluautorka podcastu Archivárky na cestách.
Spracovala: Katarína Gáliková
Grafika: Natália Feriančeková