Alzheimerova choroba je ochorenie mnohých tvárí
Priestory Radnice Mestského múzea v Lučenci koncom októbra 2025 opäť zaplnilo zvedavé publikum. V rámci prednáškového cyklu Slovenskej akadémie vied „Vivat scientia! Nech žije veda!“ sa predstavil doc. MVDr. Norbert Žilka, DrSc., riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. Svoje vystúpenie venoval Alzheimerovej chorobe. V prednáške predstavil pozoruhodný príbeh ochorenia, jeho prvých diagnostikovaných pacientov, aktuálne výskumy v tejto oblasti, ako aj perspektívy liečby vrátane nezanedbateľného podielu vedcov a vedkýň zo Slovenska.
Alzheimerova choroba nie je len stareckou demenciou, ale závažným neurodegeneratívnym ochorením, ktoré často začína už v 40. až 50. roku života. „Najprv ide o tichý proces, trvajúci takmer 20 rokov, potom sa objavujú prvé symptómy,“ upozornil N. Žilka. História ochorenia sa začala pacientkou Augustou D., neskôr známou ako Augustou Dieter, ktorá vo veku 51 rokov trpela prvými výraznejšími prejavmi. Tie pozoroval a neskôr po jej smrti skúmal práve Alois Alzheimer. Mozog tejto pacientky umožnil objav senilných plakov a neurofibrilárnych vlákien. „To bola kombinácia, ktorá definovala nové ochorenie, no v tom čase to Alois Alzheimer ešte nevedel nijako uchopiť, preto toto ochorenie ani nepomenoval. Postupne sa však prišlo na to, že takýchto prípadov je naprieč Európou viac,“ uviedol N. Žilka a dodal, že trvalo dlhé desaťročia, kým sa zlepšila diagnostika a nastal vo výskume tohto ochorenia posun.
Významnú úlohu v príbehu Alzheimerovej choroby zohral tzv. tau proteín, k objavu ktorého prispel slovenský vedec Michal Novák. Regióny mozgu postihnuté Alzheimerovou chorobou obsahujú abnormálne zväzky proteínu tau, ktoré vznikajú v dôsledku poškodenia nervových buniek. „Tau proteín je ako cestovina vo vriacej vode, ktorá v zdravej bunke neustále mení svoju štruktúru, na začiatku ochorenia sa zmení a začne sa zhlukovať a tvoriť veľké bielkovinové komplexy. Tie sa následne dokážu šíriť naprieč mozgom,“ vysvetlil vedec a zdôraznil, že tento proteín je natoľko dôležitý, že nové terapie sa zameriavajú práve na jeho odstránenie alebo potlačenie jeho šírenia.
Ďalšou zásadnou časťou prednášky Norberta Žilku bolo zapojenie Slovenska do medzinárodných klinických štúdií. Slovenskí vedci sa podieľajú na výskumoch, ktoré sledujú kombinované liečby zamerané na amyloid aj tau proteín. „Slovensko je v centre jedného z najväčších projektov v histórii výskumu Alzheimerovej choroby a na celosvetovej mape miest, ktoré prispeli do tohto výskumu je aj Lučenec,“ prekvapil publikum N. Žilka a uviedol, že vzorky z klinickej štúdie, ktorá prebiehala v Európskej únii mimoriadne kvalitne vyhodnocovalo práve laboratórium SK Lab v Lučenci.
N. Žilka na prednáške v Lučenci oznámil aj čerstvú novinku a dobrú správu. „Prinášame na Slovensko prvý oficiálne schválený krvný test, ktorý chceme zaviesť do klinickej praxe. Nie je určený iba na diagnostiku, ale aj monitorovanie ľudí v riziku vzniku ochorenia bez klinických príznakov,“ hrdo oznámil N. Žilka.
Záverečný apel spočíval v tom, že prevencia a životný štýl majú nesmiernu silu a význam. Pohyb, stimulácia mozgu, sociálne väzby a včasná diagnostika môžu výrazne spomaliť progres ochorenia. „O tom, či budeme mať Alzheimerovu chorobu, nerozhoduje len genetika. Rozhoduje aj to, ako žijeme,“ uzavrel N. Žilka.
Záznam z prednášky si môžete pozrieť kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.
Text a foto: Katarína Gáliková