Drahokamy rozprávajú príbeh našej planéty
Novembrovým hosťom prednáškového cyklu Vivat Scientia! Nech žije veda! v Radnici Mestského múzea v Lučenci bol geológ a geochemik RNDr. Pavol Siman, PhD. z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i. Publikum zaujal rozprávaním o vývoji Zeme, pohybe kontinentov a pozoruhodnom svete drahokamov. Prednáška ukázala, že príbeh planéty sa dá čítať nielen v horninách, ale aj v mineráloch, ktoré nosíme ako šperky.
V úvode svojho vystúpenia P. Siman stručne vysvetlil stavbu planéty, princípy pohybov litosférických dosiek a zdôraznil aj to, že kontinenty sa presúvajú už milióny rokov. Nesmierne zaujímavou bola animovaná ukážka vzniku a zániku superkontinentov, vytvorená na základe dostupných matematických a geomorfologických modelov. Animácia zobrazuje nielen minulosť, ale aj ďalekú budúcnosť, prítomní tak mohli vidieť, ako bude preskupená súš a oceány na Zemi o 290 miliónov rokov. „Zem má svoj vlastný motor a tak ľahko sa nezastaví. Kontinenty sa hýbu, aj keď to nevnímame a raz sa opäť spoja do jedného celku, ktorý vedci teraz nazývajú Pangea Ultima,“ dodal P. Siman
Prednáška pokračovala informáciami o kryštálových mriežkach, stupnici tvrdosti a veku rôznych minerálov. P. Siman popísal prístrojovú infraštruktúru, vďaka ktorej skúma vek a štruktúru minerálov a hornín. Hovoril aj o zirkónoch a diamantoch, najstarších mineráloch na Zemi, ktoré prežili niekoľko geologických cyklov. Slovenská stopa v tejto oblasti je výrazná: najstarší zirkón z územia Slovenska má podľa datovania až 3,39 miliardy rokov, čo potvrdzuje zložitú a opakovanú recykláciu karpatskej kôry. „Tieto údaje vieme zistiť na základe veľmi presného merania izotopov uránu a tória, ktoré sú zabudované do mriežky zirkónu,“ zdôraznil geológ.
Najatraktívnejšou časťou prednášky bol výklad o drahokamoch, ich vzniku a hodnote. P. Siman vysvetlil, prečo je diamant najstarším materiálom, aký môže človek vlastniť, a čo rozhoduje o tom, či vznikne diamant alebo obyčajný grafit. Zaujala aj informácia, že farby drahokamov nevznikajú náhodne, ale podľa vstupu stopových prvkov, či prejavov kvantovej mechaniky kryštálovej mriežky. „Dusík, bór či prirodzená rádioaktivita dokážu zafarbiť aj diamanty do žltej, zelenej, modrej alebo ružovej farby. Najvzácnejšie minerály vznikajú v najdrsnejších podmienkach, kde pôsobí obrovský tlak, vysoká teplota a milióny rokov práce prírody,“ dodal P. Siman.
Prednáška vyvrcholila ukážkami vzácnych minerálov, príkladmi svetových nálezísk či vysvetlením, prečo je Afrika geologickým pokladom budúcnosti. Prednáška plynulo pokračovala bohatou diskusiou a rozhovormi. Publikum ocenilo osobné príbehy z terénnych výskumov od Álp a Himalájí až po Madagaskar a nespočetné množstvo zaujímavých hornín a minerálov zo súkromnej zbierky P. Simana.
Záznam z podujatia si môžete pozrieť vo videu na konci textu.
Text a foto: Katarína Gáliková