Z vedeckej kuriozity k miliónom vyšetrení. Kežmarské publikum si vypočulo príbeh technécia
Technécium patrí medzi prvky, ktorých príbeh ukazuje, aký význam môže mať základný výskum pre každodenný život. Práve jeho objavenie a využitie priblížil Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i., a zároveň predseda SAV na prednáške v rámci cyklu Vivat Scientia! Nech žije veda! Podujatie sa konalo 24. septembra 2026 v kežmarskom Hoteli Hviezdoslav.
V súčasnosti sa izotopy technécia využívajú v nukleárnej medicíne pri vyšetreniach miliónov pacientov po celom svete. Ešte pred necelým storočím však išlo o prvok, ktorého existenciu vedci iba predpokladali.
„Technécium má protónové číslo 43 a v prírode sa takmer nevyskytuje. Jeho existenciu predpovedal už Dmitrij Ivanovič Mendelejev, keď pri zostavovaní periodickej tabuľky upozornil na miesta po doposiaľ neobjavených prvkoch. Práve prvok s poradovým číslom 43 však odolával všetkým pokusom o objavenie,“ vysvetlil Martin Venhart.
Situáciu zmenili až objavy v jadrovej fyzike v prvej polovici 20. storočia. Vedci postupne pochopili štruktúru atómového jadra, rádioaktivitu aj možnosti umelej premeny jedného prvku na iný. Dôležitú úlohu zohral cyklotrón, ktorý umožnil vytvárať rádioaktívne izotopy bombardovaním materiálov časticami.
K objavu technécia napokon prispela aj náhoda. Taliansky fyzik Emilio Segrè získal vyradené časti cyklotrónu, ktoré boli po vystavení žiareniu rádioaktívne. Neskôr mu zišlo na um preskúmať aj molybdénové fólie ožiarené v urýchľovači. Spolu s mineralógom Carlom Perrierom v nich v roku 1937 identifikoval dovtedy neznámy prvok s protónovým číslom 43. Dostalo meno technécium podľa gréckeho slova technē – umenie či zručnosť.
Z pôvodne vedeckej kuriozity sa postupne stal významný nástroj medicíny. Mimoriadne dôležitý je izotop technécia-99m, ktorý sa využíva pri zobrazovacích vyšetreniach v nukleárnej medicíne. Umožňuje sledovať procesy prebiehajúce v ľudskom tele a pomáha lekárom odhaľovať rôzne ochorenia.
Príbeh technécia tak podľa predsedu SAV Martina Venharta pripomína, že výsledky základného výskumu nemusia mať okamžité praktické využitie. Ich význam sa môže ukázať až o desaťročia neskôr. „Ak si niekto myslí, že výskum motivovaný zvedavosťou je zbytočný, nech sa opýta pacientov, ktorým pomohol,“ uviedol na záver prednášky Martin Venhart.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Foto a video: Martin Ferenc